Fúka akoby sa blížila búrka.
Silný vietor vykrúca stromom ruky k nebesám,
aby im ešte bolestivejšie zatlačil hlavu k zemi.
Desivé ticho strieda spev lístia.
Ozveny havraních krídel...
Koľko krát už tento vietor vrátil sa,
a nikdy neprivial poriadnu búrku,
len trvalé zrážky...
Myšlienok a dlaní.
Ale pochybnosti milujú vlhké podnebie.
Z času na čas,
keď dáždnik prvý krát nakusne zub času,
či dobrovoľne poputuje do rúk tvojej sestry,
začne opäť fúkať. Akoby bola búrka,
vo veľko meste.
Nenápadné kvapky...Kvap. K vap. Vap k.
Kyslé dažde, jedného pohľadu.
Kvap. K vap. Pav k. Vap k
A zaplní sa krvný obeh,
a priečne pruhovaný sval stráca rytmus.
Comments
Pridať nový komentár
príď