„Chováš sa detinsky!“

„Dospej!“

Už dávno neískaš bábam umelé vlásky

A medvedík zostarol. Je z neho hračka pre psa.

Zviera sa potešilo trhanici

A ty stále kŕčovito zvieraš kaleidoskop.

Farebné úlomky detských čias

Zrkadlia sa v troch pravouhlých šošovkách.

Otáčaš začiatok konca a spomínaš.

Ako to bolo keď pofúkali bôľ

Ešte skôr ako padla ti na líce prvá kvapka

Materského mlieka.

Keď drobáčiky rátali sa na počet

Rátala sa ti dadaistická poézia

A prvé písmená musel otec tri krát premaľovať

Kým bola stena zase biela ako sneh.

Ku šťastiu ti stačil kus látky a boli šaty.

A bola opona a veľké divadlo

A všeci nadšene tlieskali aj keď si snehulienke ukradla trpaslíkov,

Miesto nich bývala s prasiatkami v krabici od topánok.

Ktorá ešte včera bola vesmírnou loďou.

Točíš....sa....kol...o..kol...o

Mlynské boje s vetrom

Čas a dobu nezastavíš.

„Dospej!“

...a tak dospievam

posledný krát riekanku o žabe

a rozpletiem si vrkoč.

Dospelí sa predsa nezapletávajú.