Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Voniaš mi vo vlasochOstávaš na jazykuŠteklí to na krku...Husia koža...od zátylku po gombík nohavícPrievan. Otvorené dvere na odchod. Emócií. Dverí, ktoré smel si otvoriť len ty.Príjemne...príjemné... .Jemnocitom zahaľuješ moje nedokonalostiA tváriš sa akoby neexistovali…
„Chováš sa detinsky!“ „Dospej!“ Už dávno neískaš bábam umelé vlásky A medvedík zostarol. Je z neho hračka pre psa. Zviera sa potešilo trhanici A ty stále kŕčovito zvieraš kaleidoskop. Farebné úlomky detských čias Zrkadlia sa v troch pravouhlých šošovkách. Otáčaš začiatok konca a spomínaš. Ako to…
Príbeh bez začiatku a konca. Príbeh bez pointy a srdca. Príbeh jedného zlomeného chodca. Kráčajúc po zimných chodníkoch, drkotajúc zubami bol vďačný. Za akékoľvek pohrúženie sa do seba samého. Čítal mená na pomníkoch a podvedome ukladal písmená…
Fúka akoby sa blížila búrka.Silný vietor vykrúca stromom ruky k nebesám,aby im ešte bolestivejšie zatlačil hlavu k zemi.Desivé ticho strieda spev lístia.Ozveny havraních krídel...Koľko krát už tento vietor vrátil sa,a nikdy neprivial poriadnu búrku,len trvalé zrážky...Myšlienok a dlaní.Ale…
Je tesne pred dažďomzmyje krivé slová A ochotníci zahrajú nové predstavenie. V slzách sa zlomí Hlas vo vetre nepočuť...len odrazy (jeho) pier Od seba a k sebe. Melodramatické Repliky aktérov. Orbitály zasypali odpadom A on vypil všetko mlieko…
Si primárnym problémom môjho ja. Pričasto zdvíhaš moje kútiky. Priznávam, prilietaš mi do snov. Prilipla som k tým predstavám, Prekrásne príjemné.Príležitostné šťastie Priliehavé šaty obnažujú moju dušu Prichytil si ma pripravenú na príboj, Pristihem sa, ako pripravujem rozhovory Trošku pritiahnuté…
Inšpirovali ma tvoje slová.Inšpiroval ma tvoj smútok. Sebecky zhľadúvam myšlienky v tvojom trápení A pretavím ich do veršovanej prózy. Nadprodukcia kalusu snáď uzavrie rany na tvojich tracheách. Poprúdim tvoj bazálny metabolizmus, Nech zlikviduje patogénne myšlienky Čo vnikli cez žihadlá…
Chlapec zbierajúci rozkvitnuté kvety Netuší, že láskyplný pohľad matky Stratí sa v nenávratne mystických riek A kvety zvädnú, a chlapec podrastie Nebude už viac zbierať sedmikrásky... Len minie všetky drobné na poslednú ružu Pre prvú skutočnú lásku, ktorá ho nechala Stáť pred hradom z piesku.…
Ozveny prázdnych krokov na ulici života, A v našich slovách len zradná ničota. Spája nás niť útešných spomienok, Čo nakreslili tie slávičie perá, Ktorými si omotal moje sluchy. A srdce orgán hluchý, Len poslušne tlčie pre teba. Len keby slzy mohli zmrznúť A panenské lúky by rástli o ulicu ďalej…
Najkrajšie sú letnolásky, vyčítané z sedmikrásky, krásna vôňa, teplo v očiach, nádej úsmev a kopček zmrzliny. Najkrajšie sú letnolásky, krátky zostrih dlhej pásky, dotykov a vôl'a, zostať v lúči slnka, neklepať sa od zimy…
Comments
Pridať nový komentár
Nechápem prečo toto ostalo bez komentárov. nádherná báseň :)
ďakujem. Najviac potešilo! :)