Pre mňa predstavuje fantázia možnosť prežiť lepší či zaujímavejší život, než na aký máme šance, alebo na aký sme stavaní.
Okrem toho je fantázia záhadná sila. Všetci vedia, čo to je, ale nikto nevie, ako to funguje. Je to jedna z najtajomnejších vecí na svete.
.
pripájam sa k Adharinmu názoru... fantázia je niečo užasné a záhadná a sú šťastní tí, čo ju poznajú :)
...pretože ma nedávno niečo napadlo, taký nový pohľad na vec.
Dobré umelecké dielo, teda nie brakové, ale inak je jedno aké, či literárne, výtvarné, hudobné... v sebe ukrýva obrovské množstvo čohosi, čo môžeme nazvať tvorivá energia. Väčšina ľudí dokáže tú energiu iba vstrebať alebo ani to nie, pretože svoju úlohu tu hrá aj vkus. Čím sa však líši tvorivý človek od obyčajného? Tým, že na rozdiel od bežných ľudí, ktorí to dokážu maximálne vstrebávať, tvorivý človek dokáže tvorivú energiu PREMIEŇAŤ, transformovať ju na iný druh tvorivej energie. A je jedno, či sa to odohráva v rámci jednej úrovni (napr. z hudobnej na hudobnú) alebo medziúrovňovo (napr. z výtvarnej na literárnu). Takéto veci zjednodušene nazývame inšpirácia, ale tieto "premeny energie" nevyzerajú vždy tak, ako si to bežne pod pojmom "inšpirácia" predstavíme. Že niekto vidí pochmúrny film a potom napíše pochmúrny príbeh, to chápe každý, ale čo ak si niekto prečíta veselú vtipnú knihu a potom zloží, ja neviem smutnú pieseň? Ale to sa DÁ, len v takomto prípade nie je na mieste hovoriť o inšpirácii - viac to vystihuje myslím táto teória o premene energií.
Tvorivú energiu v sebe neobsahujú len samotné umelecké diela, ale aj bežné veci, javy ktoré nás obklopujú, príroda. Lenže tak ako sa maliarovi ľahšie odmaľováva už namaľovaný obraz než aby maľoval podľa skutočnosti, tak myslím že aj umelcovi sa ľahšie spracováva taká tvorivá energia, ktorá už bola aspoň raz spracovaná. Z iných diel ktoré nás zaujali ľahšie akumulujeme tvorivú energiu ako keby sme mali ťahať nejakú originálnu nespracovanú (ale tej je okolo nás veľa, viac, než by ste si mysleli). Pohltiť tvorivú energiu a zase ju zo seba vydať je však základnou charakteristikou každého umelca. Zákon zachovania energie platí aj tu.
Vystihla si to! :)
Vďaka. Aspoň si to niekto všimol - hoci až po rokoch. :-)
Prešli možno tri minúty, kým sa Jack upokojil a pomaly si sadol na posteľ vedľa Toma. Bol rozhodnutý mu všetko povedať. Bol rozhodnutý ísť po novej ceste s ním. Zmeniť ich životy. Záležalo mu na tom viac, než na čokoľvek inom.
„Čo tu robíš Jack!? Ako si sa sem vôbec dostal!?“ Tom zopakoval…
Ľudia, vyjadrite sa na tému: ČO PRE VÁS PREDSTAVUJE FANTÁZIA? Zaujíma ma každý názor. Ja osobne si pod fantáziou predstavujem nekonečný oceán úžasných príbehov a spleť tých najneuveriteľnejších osudov, do ktorých je možné zapliesť ľudí alebo iné národy či fantastické bytosti. No jedinou hranicou,…
Jack bežal. Ani sám nevedel akou cestou má ísť, ale vedel kam. V tej chvíli nerozmýšľal o veciach, týkajúcich sa jeho hlúpeho odchodu od hostiteľa. Vôbec sa nestaral, že za ním Elizabeth kričala a chcela ho zastaviť. Neunúval sa ju ani pozdraviť a povedal jej len to, čo mu vtedy prišlo na jazyk.…
Slnečné ráno prišlo do Greenvillage. V Jackovom živote prichádzal druhý deň slobody a on dúfal, že bude lepší než včerajší. V hlave si uvedomoval, že miesto, v ktorom sa práve nachádza, nemôže byť ani nebo, ani peklo. Opäť ponoril svoju hlavu do prikrývky a nadýchol sa vône, ktorá z nej vychádzala…
Jackove výčitky svedomia ho nenechali ani sekundu samého. Prečo nechal Davida stáť vonku? Prečo si len neuvedomil, že na chrbte vesty majú vyšité iniciálky nápravného ústavu? Prečo nepredpokladal, že ich útek nenechajú iba tak a budú ich hľadať? Pre Jacka to bolo veľmi dôležité. Hrýzli ho tieto…
Nicolline auto zastalo na odľahlom kraji námestia. Vystúpila a vystúpili s ňou aj obaja chlapci. Tvárili sa rozčarovane a obzerali si okolie. Pred nimi sa tiahla dlhá ulička s kadejakými obchodíkmi a krámami, v ktorých si za iných okolností mohli nakúpiť aj neexistujúcu vec. Bol podvečer a nebolo…
Jack zacítil, ako mu tvár obliala studená voda. Vzápätí do nosa nabral čudné byliny, ktorá vedeli postaviť človeka aj z hrobu. Prudko zakašľal a pomaly sa posadil. Keď sa mu vrátil zrak, videl, ako sa nad ním nahýnajú ľudia a všetci spínajú rukami. Obzrel sa vedľa seba a David sa práve preberal z …
Nevedeli, koľko im trvala úmorná cesta. Určite dlhý čas, pretože slnko už dávno nesvietilo tak jasne, keď sa zaraz vynorili na okraji kukuričného lánu a ocitli sa tak v neznámom prostredí. Obaja boli od behu veľmi unavení. Pozreli sa smerom k nápravnému ústavu a ťažko pritom vydychovali slobodný…
Keď sa o deviatej hodine toho dňa vyrútila na ihrisko pred ústavom presná polovica chlapcov, boli medzi nimi aj Jack, Oliver, David a Philip. Spoločne sa nadnášali každým krokom a s ľahkosťou úsmevu na tvári kráčali ústrety novým očakávaniam. Mysleli aj na možnosť, že ich rozdelia a nebudú spolu v…
Bezvládny Tom ležal na zemi a plakal od neprestávajúcej bolesti. Chytal si nohu a v kŕčoch ňou mykal z jednej na druhú stranu. Tiekla mu z nej krv a takmer sa nevládal hýbať. Vychovávatelia si museli zachovať chladnú hlavu, ak mu chceli pomôcť. Jeden z nich sa ponáhľal privolať pomoc a druhý nad…
Comments
Pridať nový komentár
Vystihla si to! :)
Vďaka. Aspoň si to niekto všimol - hoci až po rokoch. :-)