Poviem to takto... 

Je pekné prečítať si od teba opäť niečo poetické. To Ty písať vieš. :) 

Tentokrát to však beriem len ako tvoj rozjazd. 

Mal som pocit, že čítam svoje verše, no ja viem, že máš naviac. 

Až múza zavelí, tak sa to opäť ukáže. 

Napriek tomu, čo som popísal vyššie však musím povedať, že myšlienka ma dostala. 

A záver: "ustatý hluk - je stred každej melódie" je pre mňa ako úder zvona. Trafila si klinec po hlavičke. Priam filozoficky. :)

Klobúk dole.

Nech ťa múza neopúšťa!

S pozdravom,

Dušan Damián 

Už dávno som si tu nenašiel takýto precízny komentár. Veľmi pekne ti zaň ďakujem. Ukázala si mi totiž, že si môj príspevok nie len prečítala, ale že si sa nad ním aj zamyslela. A to si cením. :)  

Som rád, že si mi objasnila tvoje čitateľské zásady, aspoň viem, na akých základoch buduješ svoj názor. :) 

A teraz vyjadrenie... 

Chápem čo myslíš tým násilím, podobne pôsobia aj povinne písané slohové práce často. :D 

Ale určite sa to nemôže pripisovať nejakej mojej prílišnej snahe, alebo snahe presviedčať niekoho, že takto to je pekné... Na tom mne osobne nezáleží. 

Nekontrolujem sa pri písaní... robím to automaticky a čo najplynulejšie sa snažím vyjadriť svoje myšlienky. Aj výsledná forma je vecou náhody - nálady - rozpoloženia. Väčšina mojich básní sa mi spätne často formou ani nepáči. Ale o to nejde. Lebo pre mňa bola, je a vždy bude podstatná myšlienka. :)

Možno aj preto sú moje komentáre ladené viac pozitívne.  

Jedna vec ma však zarazila. Tvrdíš, že: "...v poézii je predsa jasné..." Ale už tu ťa musím prerušiť. Takto to totiž nefunguje v žiadnom odbore ani v žiadnom umeleckom smere. Existuje nespočetné množstvo teórii, hypotéz a foriem, ale jasnosť, absolútnosť ani jednotnú normu v tom nedokážeme nájsť. Lebo aj také čosi je len špekuláciou teoretika. Obyčajným chybným zovšeobecnením. Takže tri bodky sú vecou vkusu...  Prejavu... Výsledkom voľby autora... :)

Toľko by sa dalo povedať aj k tým vrstvám, i keď tu s tebou spätne pocitovo skôr súhlasím. Napriek tomu, takto mi velila múza.  

A teraz na oplátku, veselší koniec. Som rád, že osah tých myšlienok ti je blízky. Ešte radšej, že cítiš podobné poslanie v písaní. 

Tak sa rýpme, burcujme, rozhorčujme! Spolu... :) 

Tvoje slová pre mňa nikdy nebudú zbytočným tliachaním, iba žeby to bol zámer. ;) 

S pozdravom,

Dušan Damián

Ďakujem. 

Som rád, že to zanechalo citovú stopu. :) 

A ešte radšej, že to bolo aj inšpiráciou. 

Podobne tak, nech sa darí aj tebe! :)

Ďakujem Janka :) ja zas obdivujem teba za mnoho vecí :) be sure. A pozdravujem ťa! držím ti palce. si pre mňa inšpiratívna osoba :)

Ďakujem. Áno, máš úplnú pravdu. Popravde, asi som vďačná za tieto podmienky. je totaké... čínske :) 

Zaujímavé čítanie. Páči sa mi, pretože mi pripomína môj polročný pobyt na Cypre. :) Pekné spomienky. Tiež som "vyfasovala" podobné ubytovanie, ibaže u nás to bolo trochu iné s tou vodou. Nie že sme nemali pitnú, my sme nemali žiadnu. :))) Ostatne, myslím si, že veľké miesta človek spozná lepšie touto formou ako ubytovaním v 5-hviezdičkovom hoteli a izolovaný od všetkého "naturálneho," od všetkého, čo nie je len pozlátkom tej ktorej krajiny či miesta. Teším sa na pokračovanie. :)

Obdiv si zaslúžiš aj Ty, Majka. Vybrať sa do Číny! To je v mojich očiach rovnako exotické, nebezpečné a náročné, ako letieť na Alfu Centauri. Ja by som sa bez rodiny neodvážila ani do Maďarska.

Podľa mňa by oveľa výstižnejšie ako "Oženiť sa kvôli sexu, je ako kúpiť si Boeing kvôli palubnému občerstveniu." bolo "Otehotnieť, aby si k sebe pripútala chlapa, je ako kúpiť si Boeing kvôli palubnému občerstveniu."

poéziu čítam, ale málokedy komentujem. Veršovanú nekomentujem. Nemyslím si, že nemám pre ňu cit, skôr len neviem posúdiť, či je v poriadku po formálnej stránke. Vyhľadávam skôr básne v próze a môžu byť aj veľmi zložito napísané, neprekáža mi, ak im hneď neporozumiem, ak v nich musím pohľadať to, čo do nich autor skryl. K takým textom sa rada vraciam, zakaždým v nich nájdem niečo nové. A často musím hľadať dlho... Stane sa, že ani nedôjdem k vysvetleniu všetkého, o čom autor píše (cha, vtedy samu seba presviedčam, že najskôr to nevie ani on sám!), ale atmosféra tých básní je natoľko podmanivá, že ma vtiahne do seba.

Pri próze a pri takto napísanej poézii je vždy väčší priestor. No a ja sa v próze cítim ako doma, zatiaľ čo v poézii som v pozícii návštevníka. Tak dúfam, že nebudem slonom v porceláne, keď si k Tvojim Zbytočným slovám poviem, že...

... v riadkoch takto zrýmovaných s predošlými cítim násilie (prílišná snaha autora tak často dopadne), násilie, ktoré mi diktuje, presviedča ma, že takto je to pekné, a mne sa zdá presný opak. Ďalej, že končiť zakaždým trojbodkami je hlúposť, v poézii je predsa jasné, že myšlienky, vety, nedopovedám, chcem predsa, aby sa čitateľ zamyslel, dopovedal si sám. Na dôvažok mám zo Zbytočných slov pocit, že idú priamo k veci, majú len jeden cieľ, chýbajú mi v nich vrstvy.

Teraz k inému, radostnejšiemu pre Teba: Omnoho lepší pocit mám z obsahu. Rozumiem, čo chceš povedať, mnohé veci, o ktorých píšeš, sú mi blízke. Poslanie môjho písania je o veľmi podobnom. Tak sa rýpme, burcujme, rozhorčujme, ponúkajme nevšedné obrazy, či zapletajme tie všedné do nových slovných spojení a ukážme ich v novom svetle!

Azda tento môj nočný komentár, táto moja komentátorská výnimka, nebudú  len zbytočné slová, tliachanie.

ĽB

podarená spoveď, tiež v tom silne cítim Teba, navyše ma to trochu aj dojalo, parádne.

najkrajšie verše/slovná hračka pre mňa - 

"Tak trochu ma to láka...

Tak trochu ma to ľaká...  "

- tieto dve vety ma naozaj dostali. Idem si to zapísať ;))

Nech sa ti darí :)