Najnovšie komentáre
Ďakujem. Ono to neustále vracanie sa k románu a jeho prepisovanie zase nebolo ťažké – samú ma to k tomu v niektorých obdobiach ťahalo. Áno, s úspechom rastú nároky. A keby len od autora, ale aj od čitateľov...
Tak som si to aj nakoniec s tým Vinodom vysvetlil, že to bolo spôsobené tým odlúčením od matky a svetom v ktorom žil. Dalo sa to vyčítať medzi riadkami, len ja som očakával inú reakciu - toť vše. To bol môj subjektívny pohľad na vec, ale ako hovorím, nakoniec som pochopil aj to, prečo si to podala takto.
Uznávam, tá rozprávacia časť je trochu ťažkopádna. Potrebovala som trochu vysvetliť pozadie príbehu, ale tieto veci mi veľmi nejdú. Snáď sa v tom časom zlepším. :)
To, že Vinod nedal najavo emócie, malo byť spôsobené tým, že veľmi dobre poznal situáciu a že kráľovraždy boli vtedy "bežná prax". Takže vedel, že skôr či neskôr sa tak stane, bol tak vychovávaný. On prakticky s matkou aj tak veľa času netrávil. Asi som tie veci dobre nevysvetlila, človek nie vždy dá na papier to, čo má v hlave tak, aby to čitateľ pochopil. Hlavne u amatérov, ako sme my. :)
Každopádne, ďakujem za komentár.
Budem stručný, páčilo sa mi to a oslovilo ma to. Hlboké myšlienky podané krásnymi slovnými spojeniami. Úžasné.
Ďakujem za pristavenie. Rozmýšľala som, že svoju odpoveď zhrniem pod záverečný komentár, ale napokon som sa rozhodla, že bude fajn rozpísať to jednotlivo.
Som rada, že sa Ti páči môj štýl - to je u mňa jedna z vecí, na ktorú sa názory ľudí rôznia. Je príjemné vedieť, že môj humor a spôsob rozprávania sedia aj niekomu, kto ma nepozná osobne.
Ku kritike asi toľko, že beriem, niektoré vety sú dlhé a krkolomné. To človek zistí po čase, keď sa mu to odleží. Toto už bude pomaly zaváňať prvými preležaninami. Takže bude vhodné sa k tomu vrátiť a poupravovať. Vďaka za postreh. ;)
Máš pravdu, dieťa sa dá zaobstarať aj bez toho, aby Ti po byte 20 rokov chodil nejaký chlap, stačí, keď je takýto biologický otecko dostatočne prachatý, aby vás až do 26. roku potomka zasypával štedrými alimentmi. (Zlatokopky sa správajú takto.)
Normálna žena však popri túžbe po potomstve, ktoré by ju na starobu doopatrovalo, sa snaží poskytnúť budúcim deťom aj kompletnú rodinu. Sem-tam na to využije aj ženskú diplomaciu či lesť. V láske je tolerovaných oveľa viac spôsobov správania, ako napr. v obchodnom styku.
Krásny príspevok o desiatich rokoch snaženia a neustálom napredovaní za svojím snom, ktorý sa neskôr stal skutočnosťou. Taktiež obdivujem tvoju trpezlivosť a odhodlanosť nevzdať to a stále sa k danému románu vracať a neustále s ním pracovať. Som toho názoru, že trpezlivosť je základným koreňom dobrého spisovateľa. Potom je samozrejme určitá dávka talentu a nakoniec tréning a neustála práca na sebe.
Som ti vďačný za tento článok, pretože motivuje človeka k tomu, aby sa nikdy nevzdával. Ja osobne sa vždy rád vrátim k svojej staršej tvorbe, pretože spolu s ňou sa navrátim aj do starých čias a zároveň zistím, či sa moje písanie zlepšuje, alebo stagnuje.
PS: K tomu, že po vydaní tohto románu, si očakávala ešte väčšiu dávku motivácie do písania a namiesto toho prišla kríza mám vysvetlenie. Každý úspech posúva tvoje nároky na sebe samú stále vyššie a vyššie. A tak je nakoniec vždy ťažšie a ťažšie byť spokojný s výsledkom – či už je príbeh len v hlave, alebo na papieri.
... nevadí, prežiješ skvelý život plný slobody a voľnosti, a namiesto vnukov Ťa doopatruje úslužný, empatický a zábavný obslužný robot, ktorého si kúpiš v LIDLi...