... treba dávať za veršami :(

Určite by sa tu hodil iný názov, ale ako spomína Klimeux nie je to jednoduché.

Keď som to čítala, tak mi to v ušiach rezonovalo akoby si spievala  nejakú pieseň, možno si to aj tak písala. 

Práve to spojenie slov sa mi páčilo s bohom snom, mne napadlo ale s bohom s ňou-ako láskou, takou. ALe je to slovná hračka, pekná.

Ahoj,

no keď som toto prečítala, tak som si povedala..kokos, brutal. A viac zo mňa nevišlo.  tuším, že to hovorí asi o všetkom z mojej strany. hauk.

A ešte niečo, mňa tie tri bodky vôbec neirituju, pretože u mňa to zabodovalo pocitovo, preto som ich tam ani  nejak extra nezaregistrovala a pri prvom čítaní  som ich prehliadla a odhliadnuc od toho sa mi to páčilo. Keď som si to prešla opäť tak to tam trošku " špatí" ale ako vravím pocitovo si u mňa zabodovala aj keď téma o smrti ... no už jej jej tu nejak veľa na tom blogu.

 Treba tu hodiť niečo veselšie. A hlavne dúfam, že nemáš depku. 

:):)

 Asi tu určite platí koľko ľudí toľko chutí. Podľa Klima ide do tuhého. Asi potom naozaj aj ide, ale to už je tak keď človek nestíha čítať všetky kapitolky.:), Stotožňujem sa s Klimom s tou posledonu vetou, dokonca ja by som povedala, že nie len veta ale celý  posledný odsek- odstavec to zabil.

trojbodky preč! Možno i nezačať každý verš predponou ne a veľkým písmenom a hádam pridať slová, čo vyvolajú trochu menej obyčajné obrazy či menej zvyčajné obrazy... (tri bodky:)

Téma je v poriadku, neexistuje otrepaná téma, len otrepané spracovanie... ale nie, neprepisuj, nedurdi sa, odlož si ju na pamiatku a skús o tom istom napísať úplne inak, zapoj fantáziu, vykašli sa na vychodené cesty.

Už začína ísť riadne do tuhého, ako tak čítam... Jackie začína mať väčšie okná ako ja po včerajšej noci a vedie zatiaľ neúspešný boj rozumu s pudmi. Možno, že sa v chate nakoniec predsa len zamkne a trebárs zomrie úplne iným spôsobom, ako si naplánovala – napríklad uhorí po tom, čo sa bude bezúspešne snažiť vyvaliť dvere horiacej chaty (ale dúfam, že to tak nebude :)). A ešte k tomu všetkému tá hrôza z neexistencie... Posledná veta mi úplne živo predostrela desivosť prázdnoty a znie ako by nás pozývala k prečítaniu si nadchádzajúcej, záverečnej kapitoly (i keď viem, že ich ešte zopár bude, ako si spomínala).

Trochu mi to pripomína tie emácke básničky plné smrti a nešťastnej lásky :D hlavne ten "mraziaci" koniec. Ale inak to nie je zlé. Tri bodky za každým veršom je tiež trochu moc ako hovorí Gino.. samozrejme chápeme, že nás to má upozorniť na hĺbku každého verša... ale my sa isteže nad každým zamyslíme aj bez bodiek :)

Mŕtvi ľudia posielajú príspevky na blogy? :P

PS: pocitovo dobré, téma síce otrepaná, ale však čo už, každý sa potrebuje vystrábiť nejako.

PS2: predpokladám, že teda asi nie si mŕtva, či?

PS3: trochu ma iritujú tri bodky za každým veršom

ci tu mam zimu, ale na konci ma zamrazilo. Takze trefilo ma to, tam, kde malo. Jednoduche, no ide z toho skutocny pocit. Pekne.

Z.

  Ach jaj, čítaš málo sci-fi, tam posmrtnú existenciu bez bohov zvládajú bez väčších problémov a možno i na trocha vedeckejších základoch :-)