Ako obvykle, vieš človeku dodať optimizmu do nového týždňa :-)

Zaujal ma rébus - "Ak chceme od života primnoho, dostaneme primálo, ak chceme primálo, nedostaneme nič.". Riešením ktoré z toho vychádza mne je - nechcieť od života nič!

A malá oprava: Pri začiatku máš "V časoch, kedy ešte", tam by asi malo byť keď namiesto kedy.

Vďaka. Dvanástu kapitolu zatiaľ nemám ešte ani ja :-), ale viem už, o čom to celé bude a s poučením ohľadom výživy to nesúvisí... nuž ale druhá kapitolka je už tu.

Hej, snažila som sa, aby tá prvá veta bola pôsobivá. :-) Ale či budúcej knihy, no pochybujem... jednak to pravdepodobne bude príliš krátke na samostatnú knihu a potom, ešte neviem, či z toho vôbec voľačo bude. Zase som totiž porušila svoje pravidlo zverejňovať len dokončené veci.

si ma lapila, a nepustila. Len neviem, či nás rovnaká múza nechytá za vlasy. Moja Nina (zo Šťastného vyvrheľa) si tým prešla, v takej dvanástej kapitole to opisuje (dvanástu kapitolu som ešte nestihla napísať:), ale ona sa napokon prehupne k výžive pránou, aj preto je nejedenie dobrý spôsob na smrť, človek má čas, môže prehodnocovať, skúmať sa. A je to ideálny spôsob pre život - načo sa pchať hmotnou stravou, všetkou tou okľukou, keď aj tak nám len o tú energiu ide. Som zvedavá na ďalšie kapitoly. Píšeš pútavo.

Adhara: zatiaľ veľmi sľubné...
Prvá veta je tip top, vidím ju napísanú na zadnej strane Tvojej budúcej knihy. Každého donúti knihu otvoriť.

Pomôže dať svojej básničke názov napr. Gangnam style - pod 10.000 návštev nepôjdeš, to Ti garantujem :)

Teraz vážne(jšie):
Svojej fotoreportáži z horného Hrona som dal pred časom názov Najkrajšie stromy sú na Horehroní, pretože sa mi zdal priliehavý a umiestnil som ju - pôvodne pre českých vodákov - na našu českú stránku. A hľa - má vyše 16.000 prístupov. Aj vďaka Kristíne sa tak tisíce ľudí dozvedeli niečo o tomto nádhernom kraji. Na konci nájdu ešte odkaz na svoju milovanú popdivu (je to ináč nádherná baba, takže na Horehroní nie sú najkrajšie len stromy).

Na našom českom webe je  ešte jedna Kristýna - má tam dve básničky - obe boli videné vyše 5.000 krát. Tento literárny web sa nám v Čechách žiaľ nepodarilo "rozbehať". Škoda - čeština je, najmä na poéziu, nádherný jazyk.

Ale u mňa je to možno aj tými fotkami - ľudia sú pohodlní, a skôr si pozrú nejaké zaujímavé fotografie, než by čítali básničky či rozsiahlu prózu. Ak moja fotoreportáž nedosiahne na tomto webe po troch rokoch od uverejnenia 5-10.000 návštev, krútim hlavou ... Ale obyčajne nekrútim.

Vy literáti to máte v dnešnom digi- a video- svete ťažšie, ako my - tuláci s foťákmi.

Toto musí chytiť každého podľa mňa, je to dosť sugestívne podané. Zatiaľ tvoja najlepšia, ako to tak vidím. (Nehovoril som to už náhodou niekedy? :D Ak áno, tak ruším svoje vyhlásenie, najlepšia je táto!)

Osobitne by som ešte rád vyzdvihol 3. strofu od konca.

Uf, to sú už hádam dva roky... Ale hej, v zásade máš pravdu, ak si dobre spomínam, tento text som veľmi neupravoval.

Ak nevieš čo som tým chcel povedať, tak to naznačuje vysokú úroveň diela. Aspoň taký som mal pocit na hodinách literatúry, čím nejasnejšie dielo, tým väčší literárny "skvost" :-) A po novom tak funguje i výtvarné "umenie"...

Ale aby si si to pekne zlízla aj z druhej strany, poslal som ti ďalšiu várku chýb z teórie chaosu!

Konečne som sa dostala k prečítaniu tohto príspevku.

Podľa záveru táto udalosť na Teba urobila silný dojem. No po prečítaní tohto príspevku si nie som istá, kde sa tam vzal, z čoho vlastne bol. Keby som nevedela odinokiaľ, čo bolo ústrednou témou, tak si ani nie som istá ani tým, čo tým chcel básnik povedať. Vyše polovica textu nie je rozprávaním, iba opisom a hoci aj opis vie vytvárať silné dojmy, tento medzi ne akurát nepatril. Chce to viac tréningu v rozprávaní, vyhľadať v pocitoch to silné a to podchytiť, plesnúť to čitateľovi o hlavu (ale podľa možností nie lopatou), nutné zlá zredukovať. Podstatné veci sa skrývajú, nie sú dobre uchopené. A tiež to, myslím, podčiarkuje starú pravdu, že neupravená realita je čitateľsky nepožívateľná. To neznamená, že si treba pri snahe porozprávať reálnu príhodu pridávať do nej neviemaké dobrodružstvá, ale aspoň čosi, čo tam pri samotnom jej odohrávaní nebolo – nové prirovnanie, metaforu, čokoľvek, čo nám napadlo až dodatočne.

A čisto k technickému spracovaniu... nuž, tomuto textu by napríklad taká automatická kontrola pravopisu, ktorú Ty zavrhuješ, neublížila. :-) Ach, tie čiarky, tie čiarky! Slovíčko „ukusla“ ma kuslo a. „vpravej“ je nejaká nová príslovka? :-)

Dúfam, že Ťa táto dobre mienená kritika neurazí. Veľa blogerov hlavne vo svojich začiatkoch, aj ja, sa evidentne stráca vo svojich myšlienkach, nevie z nich vybrať to podstatné a niekedy ich to (teda text) chctiac-nechtiac vlečie iným smerom než treba. Aj dnes – a to už po cca 5000 normostranách tréningu v zobrazovaní vlastných myšlienok a pocitov! – neraz cítim, ako ma to unáša niekam, kde nechcem a nie a nie sa tomu ubrániť – nanajvýš sa viem s dlhým nosom po množstve zabitých strán vrátiť späť. Ale keď sa tak nad tým zamýšľam, kto sa nevie? Veď zdá sa, že aj Karin sa vedela, aspoň občas.

Iste, nemal som na mysli Enigmu ako celok, to ani nemám ako posúdiť. Počet prečítaní pri článku v blogu "Kope vás múza" sa ale obvykle pohybuje rádovo v stovkách, a časť z toho sú duplicity, tak sa tej hromadnej vlne snáď vyhneme...