To si všetko robela ty? Ak hej, tak klobúk dolu.

skŕz - správny tvar je skrz (krátke r)

"Vyzbrojený láskou.

Vkročili sme na mínové pole."

Ak to je myslené ako plurál, tak je správny tvar "Vyzbrojení".

"Sčítaní

a presvedčený prežiť," - ak je to myslené ako plurál tak presvedčení.

Pozor na takéto chyby. Ak to myslené ako plurál nie je, tak mi uteká zmysel básne.

Existujú aj tzv. nepsychogénne zdroje smútku, t.j. depresívne ladenie psychiky nevyvolané priamo nejakou udalosťou. Prístupne o tom píšu autori Plzák, Souček v knihe Smutek všedního dne a smutek jako nemoc

Je veľká náhoda, že sa dá zohnať v Banskej Bystrici (vyšla v r. 1969).

Sú tam aj ďalšie staršie knihy o depresiách, ba dokonca aj o príčinách samovražedného jednania.

(Neviem však, do akej miery by si mal autor naštudovať tému, o ktorej píše - aby podvedome nevsúval do textu poučky z kníh, namiesto spontánneho vyjadrovania pocitov a svojich životných postojov.)

Príklad s eutanáziou je výstižný. Áno, utrpenie môže byť natoľko veľké, že dotyčný jednoducho prestane chcieť existovať. Niekedy možno naozaj stačí i to duševné, ako psychické týranie alebo podobne. Stále si ale myslím, že "obyčajný" neúspech v živote, v kariére, v osobnom živote, ktorý zažívame všetci bežne každým dňom nestačí. O inom závažnom probléme hlavnej hrdinky sme sa zatiaľ viac nedočítali, takže nám nezostáva než si počkať na ďalšie kapitoly :)

Obávam sa, že presne ten. :-D

Ďakujem za pristavenie, som rada, že sa to číta dobre, lebo nariekanie nad životom a sebaľútosť zvyčajne nie sú témy, čo by sa čítali samy (o to väčšia výzva pre autora). Som rada aj tomu novému pohľadu, snažila som sa ukázať, že na svete sú aj iné problémy (a príčiny na dobrovoľnú smrť) ako “moooojaaa lááááska maaaa opuuuustiiiilaaaa”...

V ostatnom si však dovolím oponovať. Samovraždou sa nie vždy človek musí trestať. Niekedy je jednoducho utrpenie také veľké, že nie je zlúčiteľné so životom a v takom prípade je jedno, či je v tom človek nevinne alebo nie. Dobrým príkladom sú ľudia žiadajúci o eutanáziu. Nezdá sa mi, že tí sa nejako nenávidia. Len to už skrátka nezvládajú. A duševné utrpenie môže byť niekedy rovnako silné ako to telesné (napokon, keď duševné utrpenie dosiahne istú hranicu, začne bolieť aj telo). Napokon, aj klišéoví samovrahovia z dôvodu “moooojaaa lááááska maaaa opuuuustiiiilaaaa” sú tí, ktorým ublížil svet a chyba nie je v nich.

Niekedy môže nevychádzanie s okolím skončiť len samotárstvom. Ale ak je ten človek spoločenský (a úprimne, myslím, že takých je väčšina), tak tú samotu nevydrží.

Avšak trochu sme predbehli udalosti, týchto tém sa Jackie bude dotýkať v nasledujúcich kapitolách.

Druhá vec je tá, že ak niekto chorobne neznáša pohľad na krv, zranenia, tak to ešte neznamená, že nedokáže silne nenávidieť až zabiť. Neznesenie pohľadu na krv je skôr fóbia, ktorá nemá nič spoločné so vzťahmi k ľuďmi, ktorých sa tie zranenia týkajú (keď niekomu vadí krv, je jedno, či je to krv milovaného alebo nepriateľa – skrátka mu vadí vždy).

Prvá strofa super, zaujala, potom ten Ockham a Pareto to nejak zbrzdili, všetka česť tvojej učenosti, občas je fajn aj nejakého toho velikána spomenúť, ale dvaja (aj to nie z tých najznámejších) – to je trochu priťažké čítanie pre bežných ľudí.. ale možno, že nepíšeš pre plebs ale pre vzdelancov :D v tom prípade beriem námietku späť.

No a záver tretej strofy mi zase príde príliš zjednodušený, čo nemusí byť na škodu (zaujímavo to kontrastuje s druhou), vadí mi skôr, že je to klišé.

Inak kto povedal ten citát? Ja viem akurát o Tommym Angelovi z hry Mafia :D ale autorstvo istotne patrí niekomu inému..

Logika že ide život proti človeku neznamená, že mu dáva opak :P proste mu len vždy dopraje menej ako pôvodne očakával, teda jeho túžby musia byť obrovské, aby dostal aspoň niečo málo..

Čo sa štylistiky týka, výborne napísané, to sa číta proste samo :) ..ale aby som neobchádzal citlivé témy ako míny na bojovom poli, musím mať drobné výhrady k obsahu.

Už v 1. kapitole ma prekvapil nový, odlišný pohľad samovraha (samovražedkyne) na seba a na život. Bojí sa bolesti, bojí sa utrpenia, nechce si ubližovať, čo znamená, že sa má pomerne dosť rada. Vinu za všetko zlé nevidí v sebe ale vo svete okolo nej. Nejdem rozoberať psychologický profil samovraha, ale domnievam sa, že samovražda býva predovšetkým dôsledkom straty sebaúcty. Teda keď si jedinec začne myslieť práve opak – že svet je síce možno zlý, avšak chyba je predovšetkým v ňom samom. Prestane sa mať rád, nenávidí sa, stratí schopnosť vychádzať sám so sebou.

Pokiaľ je proti nemu "len" svet, môže zatrpknúť, stať sa samotárom, mizantropom, utiahnuť sa do ústrania, avšak nesiahne si na život, pretože sám so sebou vychádza stále dobre.

Preto si dovolím pár prorockých slov – príbeh neskončí samovraždou :) Ak áno, nezdá sa mi, že vychádza z reálneho života.

Podľa tvojej logiky ide život proti tebe. Ak nechceš nič, a niečo by ti zobral, tak ťa k tomu ničomu ešte viac približuje. Takže po správnosti by ti toho potom mal dať čo najviac! :-)

Prosím pekne Kryptone - nenavážaj sa do tejto slečny, keď ani netušíš poriadne o čo ide. Navážať sa vie každý, ale tvoriť, to už nie. Je to z jej hlavy. Ak si taký múdry, tak to napíš lepšie. Ale toto fakt nie - táto báseň je reakciou na niečo, čo tu bolo predtým - žiadny plagiát ani nič podobné. Každá cover verzia piesne je podľa teba shit?

Táto báseň má navyše nejakú hodnotu narozdiel od tvojho komentára - nenechaj si tým pokaziť deň...

Čerpaj optimizmus z toho, že sa na tom dá byť ešte horšie. :-)

Ak nechceš nič, tak Ti život niečo vezme!

To druhé som opravila.