Najnovšie komentáre
Áaaale, čo by ju nachádzali... :-) A s tým sudom predbiehaš udalosti. V čom nie si prvý, ale dúfam, že napriek tomu to nebude celkom predvídateľné.
Už som poopravovala. Ako som predpokladala, boli to samé veci v posledne prepisovaných častiach. S tým prejdemím pokiaľ viem, je to správne takto („prešlo mi“ by znelo divne).
Mne tiež napadlo, že ak tam má tú vodu, tak to celkom nevie, čo ju čaká, s ňou môže vydržať i týždne (dovtedy ju hádam aj nájdu :-)). I keď v tom sude sa môže skaziť a možno jej nebude dosť...
Chýb je naozaj neúrekom, uvádzam čo som si v rýchlosti všimol:
1. čo sa tam vtedy so spolužiakmi dialo, to bolo než ako sklamanie. (viac než; duplikuješ "než ako" - jedno vyhoď)
2. že ju aspoň raz za čas nemôžem obrátiť voči nespočetným ľudí, (zástupom(?) ľudí)
3. zžierajúci (myslím že má byť zožierajúci)
4. keď jedného dňa dňa nájde všetky potraviny v nej pokazené. (dňa dňa)
5. ale nutkanie na plač ma nešlo. (prešlo - inak mne opravuješ "napadlo ma", môže potom byť "prešlo ma" v tomto význame?)
6. že vydržím pri vedomí dlhšie ako tri-štyri dní. (dni)
Výborný článok. Tento rok by sme radi navštívili Deltu Dunaja. Ešte mám o nej málo informácií, tak by som sa chcela spýtať, či by sa dalo z Tulcei do Suliny prejsť aj terénnym autom? Splaviť by sme chceli len niektoré úseky a auto mat vždy nedaleko.....je to možné? Treba na to zvláštne povolenia?
Ďakujem za pristavenie, je povzbudivé vedieť, že tento príbeh niekoho zaujíma či dokonca sa v ňom nachádza. Prekvapili ma preklepy, keďže túto časť som upravovala a opravovala dlhšie ako predošlé, lebo stále som s ňou nebola spokojná – ach, nekonečný príbeh s tými preklepmi. Čo sa týka mdlôb a smrti, hrdinkine predpoklady budú chybné a nielen v tomto prípade. Nuž a zázračná liečba – predpokladala som, že by ľudia mohli predpokladať, že sa to takto skončí. Teda, tí, čo ešte nevedia, ako zvyčajne nakladám so svojimi postavami :-) – čím ale nič nenaznačujem.
takto som ukončila jednu svoju poviedku, v ktorej protagonistke skamenel krk, lebo sa rozhodla umŕtviť v sebe všetky city a navonok len prikyvovať, všetkému... Tvoj príbeh o Jackie ma na jednej strane rozčuľuje (asi preto, že mi nastavuje zrkadlo, ono to tak býva bežne - čo nás irituje, s tým máme, alebo sme mali, problém), na druhej strane ma zaujíma. V tejto časti máš viacero preklepov a slovo nevadí krajšie znie ako neprekáža, to len tak na okraj. Máš tu viacero pekných úvah - o chladničke, o náručiach, o empatii. Inak, mdloba a smrť majú od seba ďaleko. A možno si hlavná postava po dvoch týždnoch uvedomí, akú zázračnú liečbu si výberom svojho spôsobu samovraždy naordinovala... Ale to je Tvoj príbeh a Tvoja postava, tak už som ticho a nechám sa prekvapiť.
:))Ďakujem za kritiku, snažil som sa byť čo najzrozumiteľnejší, ale na druhej strane, som rád, že to možno až také zrozumiteľné nie je. A nepochybujem o tom, že si veľmi chápavá blondína:))
Ou, žeby sa nám tu črtal mladý Edgar Allan Poe? :)
No ale každopádne snaha so slovníkom spisovných slov sa vysoko cení. Ak môžem opäť poradiť, skús sa pohrať aj s kodifikačnými príručkami v ich najnovších vydaniach, resp. poslúžiť môže aj tento portál: http://slovniky.korpus.sk/
A veeľa veeľa poézie, aby si písala lepšie ako my všetci tu dokopy
Howgh!
( V prvom rade chcem vyjadriť radosť z toho, že môj jubilejný 500. komentár ide práve na tvoje dielo )
A táto báseň je ... človek vidí v nadpise zveiratko, reku juchú opäť bude prča. Ale fakticky je mrazivá až smutne reálna. To jej neuberá na kvalitách, iba jej vyjadrujem rešpekt. Remeselne máš kumšt zvládnutý podľa môjho názoru opäť na výbornú, priame rečí výborne dokresľujú atmosféru, rovnako ako obrázok z ktorého je badať emóciu, ktorú nesie hrdina básne.
Je v tom aj druhý plán? Že v detskom obale je zabalený seriózny problém, ktorý je schválne podaný takým spôsobom, aby evokoval klamlivosť podnikov, ktoré zarábajú na utrpení zverov? Alebo len fabulujem?
Každopádne je to kvalitný kúsok a dobre sa číta, aj keď je obsah mierne prekvapivý pre mňa. Zase si nemôžem odpustiť voľnú asociáciu, keď mi to trochu vzdialene podstatou pripomína pieseň od Kryla "dúchodce". (čo len podčiarkuje, že sa mi to fakt páči)
Ďakujem. Len pre istotu – toto nebolo postavené za jednu zimu, sú to fotky z asi deväť posledných zím. Najstarší je ten raketoplán úplne hore, ten som robila, keď som mala šestnásť a dodnes si pamätám, ako som frflala, že ma mama prinútila ísť ku kaderníčke na melír a nemohla som namiesto toho robiť niečo z môjho pohľadu užitočnejšie, totiž konštruovať raketoplány zo snehu. :-D
Ten detský štýl písania beriem samozrejme ako úmyselný v tomto prípade, odhliadnuc od toho sa mi niektoré verše zdajú nie celkom vydarené. Myslím tie, ktoré nemuseli nutne vyznievať detsky, napriek tomu mi prídu, akoby si ich napísala po jednej vodke :D - ale keď už teda fabulujeme, tak možno i v tom je akýsi význam, ktorý som si len neuvedomil. Napríklad vyjadrenie celkovej životnej dezilúzie a skepsy nemenovaného medvedíka, ktorý vlastne celú básničku píše po niekoľkých panákoch, čo sa odráža i na jej štýle písania. V tom prípade klobúk dole, že si sa dokázala do takej miery stotožniť s mackom.
Na druhú stranu, medvedík je evidentne východniar, takže nejaká jedna, dve vodky by ho nemali natoľko rozhodiť, vlastne by mal písať lepšie ako za triezva :P