Keby sa dalo dať 6 hviezd, tak dám 7. Tuna si doma! Žiadne dadaizmy, asociácie.. tneš damoklovým mečom rovno do gordického uzla, priamo do živého, s ťahom na bránu ako center forward :)

Konečne dal niekto dole unicef a celý tento pseudohumanistický kolos riadiaci sa mottom: najprv vás zničíme a potom vám budeme milostivo pomáhať, aby sme si to mohli odpísať na daniach...

Z remeselného hľadiska niet čo vytknúť, toto by inak mohol byť i celkom schopný text k poriadne zúrivej pesničke (čo by bola asi dosť póza, ale dnes je všetko póza :))

A prečo hľadať význam? Moderná poézia je založená na odmietnutí rozumovej zložky básne a zato, že my archaici si naň potrpíme, nemusíme ešte zazlievať iným, že ho úplne eliminovali. A tiež neviem prečo by mal byť Rimbaud exot.. on predbehol svoju dobu aspoň o polstoročie. Tiež som v jeho básňach stále hľadal nejaký zmysel, než mi ujo Nezval vysvetlil, že Rimabud sa číta inak, teda ako sled za sebou plynúcich obrazov vedomia. Nejdem tu robiť múdreho, len chcem povedať, že keď v Rimbaudovi prestaneme hľadať myšlienky a inotaje, ktoré tam nie sú, tak to môže byť celkom zaujímavé čítanie (lebo inak to bude utrpenie) :) Ale k veci...

Toto dielo určite nie je dadaistické, naopak, je podľa mňa celkom dobré.. :D ale iba druhá časť, tá prvá mi akosi „neštimuje“ :D

Kolegynka dlho si sa tu neukázala, asi si čakala na ten správny čas.. deň po najstupidnejšom sviatku v roku je výborné načasovanie :) Dávam motivačné 4 hviezdy za tú druhú časť.

„V komôrkach čo iba tušíš, kde aj srdce máva uši“ – mne to príde, že si sa s tým pekne vyhrala a aj ten záver s kyslíkom je sympatický. Žiadne ABAB (večná nuda) ale sádžeš to tam všeljako, nikdy nevieme čo príde a to je na tom fajn. Mne sa tvoj (nový) štýl páči.

Oukej. pani, slečna? joujou - máte môj rešpekt - ste prvý človek, ak si dobre pamätám, ktorý napísal básnické dielo v ktorom som nepochopil ale absolútne nič. Fakticky som čítal toto dielo viackrát a žiarovka nesvieti. A čítal som aj Rimbauda a iných exotov, ale nejako sa mi podarilo uchopiť aspoň okrajovo význam. Ale toto, toto fakt predčilo všetky moje očakávania. Lebo ak ide o dadaizmus, tak ten sa ľahko a rýchlo odhalí a človek sa nad tým viac nezamýšľa. Predpokladám že vy ste toto ako dadaizmus nezamýšľali a teda o to viac som prekvapený, lebo toto nedadaistické dielo mi pripadá dadaistické. Alebo som len nechápavý, neviem.

Ale kdeže! ešte jedna skúška predo mnou stále :D šťastie, že na našej škole je najdlhšie skúškové na Slovensku :D takže gratuláciu si šetri na svoj 670. jubilejný komentár :)

hmm konkrétne nemdobré verše napríklad – "krátke-hladké", "Decká vreštia, hulákajú, takú radosť z neho majú.", ani ten starý sveter ma nejak neohúril :P trochu mi to miestami príde, nenahnevaj sa, akoby si to písala tak pred 15 rokmi. Akože je to celkom zábavné, milé, ale skôr tak, ako keď objavíš svoj zápisník zo starých čias a čítaš si v ňom.

Ale zase musím uznať, že posledná sloha je vydarená, tie priame reči sú fajné :)

Vďaka za pochvalu.Za vstup do Delty sa už zopár rokov platí. V Tulcei v prístave si na správe rezervácie zaplatíte vstup na zvolený počet dní a s ním automaticky i povolenie táboriť. Pred odchodom do delty som v Martinuse objavil turistického sprievodcu po Rumunsku(žiaľ vydavateľa si už nepamätám), kde bola jedna kapitola venovaná možnostiam "autoturistiky" v delte. Knižku som len prelistoval. Pamätám si, že tam boli viaceré návrhy trás. My sme sa napríklad na ostrove Letea presúvali lesnou cestou traktorom, ale celá trasa by pre terénne auto nebola problém. V Tulcei dostanete pomerne podrobnú mapu a u "rendžerov" aj presné informácie. Situácia v delte sa však môže z roka na rok zmeniť.Samozrejme, treba mať základnú predstavu, ale treba byť pripravený aj na mieste ju korigovať. Zvážte prípadne aj možnosť nechať auto v Tulcei a do Suliny sa prepádlovať  kratšou variantou, sulinským kanálom.  Z neho sa dá občas vplávať do ramien a vrátiť sa. Samotný kanál je však pomerne fádny. Cesta späť zo Suliny do Tulcei pravidelným každodenným lodným spojom nie je problém a pre suchozemcov je to zážitok.Prajeme zdar! 

Ha, však ja mám vlastne viac komentárov, než Maťo a to som tu o dosť kratšie :P (čo z toho vyplýva, som ukecaná blondína :P).

Nuž, Klimo, neviem Ti povedať, nakoľko je čo zámerné a čo nie. Píšem dosť intuitívne, preto o nejakom majstrovstve asi nie je na mieste hovoriť. Holt, nie som taká hustá :) A beriem, nie všetko vyjde a nie všetko sa musí všetkým páčiť. Žeby som si ale vedela vziať ponaučenie, ktoré to verše konkrétne sa Ti zdali také nemdobré?

Inak, po prečítaní Tvojho komentáru som tuho uvažovala, z čoho si usúdil, že macík je východniar. :D Pozerala som obrázok, špekulovala, či to nejako súvisí s ním. Nakoniec som znova prečítala básničku a došlo mi - ta ne? :D

Aaa tiež ďakujem za komentár. Aaaa môžem gratulovať k úspešne zavŕšenému skúškovému? ;)

Ty si zase čo pil? Tak husto a odborne sa vyjadrovať o takomto... ehm, diele. Ale jasné, v rámci srandy chápem ;) (keby si bol neskonale vyvedený z miery, dám ti osobný kurz profesionálneho umeleckého maľovania v skicári :P).

Vieš čo, fabuluješ. Ako, ono to zas nie je úplne na betón prvoplánové, ale ak tam je nejaký druhý plán, je to skôr na margo... ako to nazvať? Pracovných pomerov? Prosto niekedy je človek nútený robiť aj veci, ktoré nechce, v závislosti od rôznych tlakov. A tiež je to trošku (u mňa ťažko pochopiteľný) výsmech z toho nemenovaného macka, ktorý stále ešte nevyšiel z módy, aj keď je ten nápad už hodne starý :)

A dôchodcu si budem musieť pohľadať, takto mi to nič nehovorí - hanba mi.

Aaaa ešte som zabudla, že ďakujem za komentár. ;)

Ehm, rada by som ešte upozornila na najnovší – dnes pridaný (aj dnes postavený) výtvor, ktorý som pridala na samý koniec príspevku.

Za dlhý komentár sa vôbec nemusíš ospravedlňovať. Čím dlhší, tým lepšie! :-)

Knihy prakticky bez deja založené na myšlienkových pochodoch postavy majú čosi do seba, no musia byť dobre napísané. Pre mňa nie je nič nudnejšie než zle napísaná „nuda“.

Čo sa týka prijímačiek, zrejme predpoklada, že by ju mali prijať, lebo si vytrpela viac než ostatní. Predsa len, niekto tie prijímačky berie celkom v pohode a niekomu inému vážne ukroja zo zdravia. A ten „ukrojený“ by mal mať prednosť, pretože nie je nič horšie ako zničiť si zdravie s nulovým výsledkom. Neviem, ale zdá sa mi správna filozofia, že keď je záujemcov o niečo viacero, získať by mal ten, kto pre to najviac obetoval.

Mená? Hm, tak tam sú hneď dva dôvody. Prvý, že slovenské mená sa mi strašne nepáčia. Ale fakt strašne. Štefan, Miroslav? Bŕŕŕ, fuj! Neznášam ich až natoľko, že ich nemôžem použiť ani tam, kde by mohli byť. No a kvôli tomu vediem s ľuďmi oddávna vojny. Riešila som to aj tak, že v kratších útvaroch, ktoré sa mohli odohrávať hocikde, som mala postavy úplne bez mien a nazývala som ich len doktor, mama, kamarátka a podobne. To bol taký kompromis. Uvažovala som, že to tak spravím aj tu, ale toto bude predsa len pridlhý príbeh na to, aby sa v tých bezmenných postavách čitateľ nezačal strácať. No a druhý dôvod – pred nejakým rokom sa tu zase rozpútala diskusia na tému anglické mená a jeden bloger napísal, že „čínske alebo francúzske mená, to by bol nárez :)“ Tak skúšam francúzske, akosi sú mi bližšie než čínske. :-)

Inak, veľmi pekne ďakujem za veľmi povzbudivý komentár.

konečne 3. kapitola! :) podľa môjho zatiaľ najvydarenejšia (i tie predošlé boli dobré). Milujem knihy bez deja, žiadna veľká akcia, v podstate totálna „nuda“, najlepšie iba s jednou postavou a jej myšlienkovými pochodmi, ktoré nám autor zdeľuje – a toto všetko presne tvoj príbeh má. Čím viac je v knihe deja, tým menej sa máme možnosť zoznámiť s charaktermi a vnútorným prežívaním hlavných postáv, čo je väčšinou škoda, pretože čitateľ má tendenciu sa stotožňovať s hlavným hrdinom. Ako sa ale stotožniť s tým, o kom nič neviem?

Naopak, o Jackie už sme sa toho dozvedeli pomerne dosť, možno viac, než o iných postavách za celú knihu. Je sympatická, asi mi bude chýbať, keď umrie (ale iba dokým nevypnem enigmu – hmm, zase tá citová povrchnosť :P) ale i tak s Jackie nesúhlasím, že sentiment bol vymyslený z komerčných dôvodov, podľa mňa bol skôr komerčne zneužitý, ale to je jedno. Ďalej by som rád vedel, ako si Jackie predstavuje spravodlivosť, veď na tú skúšku sa hlásilo kopec ďaľších žiakov, ktorí sa tiež veľa učili a stresovali, o čo by bolo spravodlivejšie keby ju nespravili oni? Ale chápem ju, že je naštvaná.

Inak v tejto kapitole máme možnosť opäť nájsť rôzne postrehy a trefné vyhlásenia, „chladnička“ je zatiaľ neprekonaná a pochybujem, že ju je vôbec možno niečím ešte prekonať. Kvôli takýmto vetám sa oplatí čítať knihy...

Inak môžem sa ešte niečo spýtať? Prečo tie zahraničné mená? Pri sci-fi to pochopím, ťažko sa môže odohrávať u nás ale v tomto prípade mi to nedáva moc zmysel. Fabien? :D to ťažko zrovnávať s takým Štefanom, Miroslavom alebo Svetozárom :P

P.S. Nedávno som čítal článok o chlápkovi, čo 20 dní nejedol a hovoriť o únave alebo vyčerpaní by nebolo úplne presné.. skôr bol plný síl, nemusel skoro vôbec spať, a blížil sa dosiahnutiu „nirvány“, takže vyčerpávame sa skôr jedlom.