Najnovšie komentáre

No vidíš Ginosaji(Gino-može byť)? ten elixír mi ale vôbec nenapadol a ja som tam hľadala správne slovo. Pouvažujem.

S tou Dragomilou máš pravdu...no to teda oups!.

Druhý odstavec aj boli kratšie vety a ja som ich tak poprepisovala, že z toho vzniklo toto. Tak teraz si ma fakt zmiatol... Asi nad tým budem musieť ešte pouvažovať. Ono vieš keď tam potom budú nasledovať ďalšie vety, ktoré sa mi zdajú krátke ...(nechcela som ich tu dávať)... preto taký ten dlhší úvod.

zvažovala som dopis alebo list či mail? ale to by už bolo príliš moderne a to je potom o inej rozpr. Ešte skôr list  neviem. Hm, teraz mi došlo, že dopis je české slovo a list slovenské tak to je tak keď tu človek žije potom sa s tým sžije.

A ešte niečo. Aj keď je lektvar nespisovné slovo , vyskytuje sa v sl. rozpr? ja som sa v nich nestretla.( možno som len doposiaľ na takú nenatrafila).myslíš, že by sa to dalo použiť?

tiez by som dala list namiesto dopis...

a nie lektvár ale lektvar som uz v suvislosti s jezibabami citala :) alebo pouzi nieco ine , nejake synonymum k elixiru...

ale mohlo by to byt dobre...po uprave tych zlozito skombinovanych privlastkov :)

tak nech ta muza kope ! :)

Už je to dlho, čo som sa tu naposledy rozčítal, ale aj tento úryvok ma nachvíľu prikoval k obrazovke. 

Nemôžem inak, než skonštatovať, že zbožňujem tvoje dielka.

Čím ďalej, tým viac. 

 

po dlhšom čase opäť kvalitný kúsok čítania na tejto stránke. 

pridal by som sa k Denise a slovám, som rád, že tvoj štýl sa nezmenil. 

 

Osobne si myslím, že rutina v akejkoľvek podobe a tiež naplnenie ilúzii je, bolo i bude vždy len v našich vlastných rukách. 

 

Zostaň s múzou! 

S pozdravom tvoj verný čitateľ,

Dušan Damián. 

You You, počuj, po slovensky lektvár spisovný nie je, ale mám pocit, že to pochádza z češtiny kde to znamená elixír. 

 

Dragomili ? ak ide o tú Dragomilu tak tam malo byť DragomilY.

Druhý odstavec je velý súvetie?  Nieee toto nieee. Porobiť z toho kratšie vety. Tiež neviem, či je slovo dopis najšťastnejšie zvolené.

 

ja len tak strucne - som rada ze tu vidim nieco od teba a este radsej som, ze tvoj styl sa nezmenil a je tak skutocny ako zivot sam ... velmi pekne spracovane, veru tak... 

nech ta muza neopusta !!!

 

Prvá polovica až do voniaceho lesa podľa mňa slabá - podčiarkuje to aj "V dýchajúcom lese ktorí všetko toto obohnal," - ktorý má byť ypsilon

Tá časť od voniaceho lesa je už lepšia. Tiež mi tam vadia tie trojbodkové konce - ale to je len môj názor, že dnes keď chce niekto vyzerať mysliteľsky, to mi tam nepasuje (ja ich tiež používam len mi to tam prišlo nasilu natrepané)

 

Ale pokojne by tam mohli ostať posledné dve strofy bez trojbodiek a bolo by to fajn :) No tiež použijem tu známu vetu - je to tvoja báseň, rob si s ňou čo chceš.

no, cením si komentár a tá báseň.... som prekvapená, potešená, ďakujem

Lawrence Ferlinghetti - Lunapark mysle (8)

Toho dňa v Parku pri Zlatej bráne
kráčali muž a žena obrovskou lúkou
ktorá je lúkou sveta
Muž mal zelené traky
a v jednej ruke niesol
starú zlámanú flautu
a jeho žena niesla strapec hrozna
a odštipovala
zrnko po zrnku
a rozdávala kadejakým veveričkám
akoby každé z nich
bolo podareným žartom
A potom obaja šli ďalej
obrovskou lúkou
ktorá je lúkou sveta
a potom na tichom mieste
kde stromy snívali
a zdalo sa že celú večnosť čakali
len na nich
sadli si spolu do trávy
ani sa nepozreli na seba
a jedli pomaranče
ani sa nepozreli na seba
a šupky hádzali do košíka
ktorý si zrejme priniesli iba preto
a ani sa nepozreli na seba
A potom
chlap si vyzliekol košeľu i tričko
no klobúk si nechal nasadený nabok
a bez slovíčka pod ním zaspal
A jeho žena len tak sedela
a dívala sa ako navôkol poletujú vtáci
a kričia na seba v stíchnutom povetrí
akoby pochybovali o existencii
či chceli si spomenúť na čosi zabudnuté
Ale napokon aj ona si ľahla
a prstami blúdila po starej flaute
na ktorej nemal kto hrať a len tak ležala
a dívala sa do prázdna
až celkom nakoniec sa pozrela
naňho a v jej nezúčastnenom výraze
tajil sa jediný strašný výzor
náhleho zúfalstva 

... asi je to jedno zo štádií lásky. A, žiaľ, asi to platí všeobecne, ako sa tak okolo seba pozerám. Tvoj štýl je tip-top, ako tu píše Wawako, tak uveriteľný...

Pripomenulo mi to jednu báseň od môjho obľúbeného Ferlinghettiho. Viem, nie je to zvykom, ale tú báseň sem hodím. Nie však preto, aby som Ťa nebodaj porovnával s Ferlinghettim, ale skôr ako údiv sa nad tým, že dvaja ľudia, žijúci navyše každý v inej dobe, každý na opačnom konci sveta dokážu tak presne a zároveň poeticky vyjadriť podobné pocity, pričom, a to je zvláštne, jeden z nich je žena a druhý muž.