Správa o smrti Henryho Capervilla

Na ten hrozný a smutný večer, kedy sa začali odohrávať všetky tie pochmúrne udalosti, veľmi nerád spomínam. Prv, než sa stačilo zotmieť, dozvedel som sa z listu, ktorý mi doniesol Jim Wharton, o neobyčajnej a záhadnej smrti starého pána, Henryho Capervilla, dediča Capervillského zámku. Krátka, hrozná správa mnou hlboko otriasla pri pomyslení na starého šedivého dobráka, v ktorom kolovala bujará ušľachtilá krv zámožného rodu Capervillovcov a to, čo sa odohralo v zámku. Nedá sa ani len opísať to, čo som prežíval v tú chvíľu keď som znovu a znovu vzrušene čítal tých pár riadkov, ktoré vo mne vzbudili chuť pustiť sa do nového prípadu. Všetko však spočiatku hralo proti mne s obzvlášť dobrými kartami.

     Až v jeden chladný a veterný novembrový večer sa mi podarilo nahliadnuť za ten hmlistý závoj nejasne črtajúceho sa prípadu. Sedel som v tmavej obývačke pri krbe, s rukami založenými na hrudi a fajka, ktorá mi visela z úst, už dohorela. Vedľa mňa sedel v kresle Jim Wharton a čítal noviny.

- Píše sa tam niečo o smrti nebohého Henryho Capervilla ? nedalo mi neopýtať sa, keď som videl, s akým záhadným výrazom v tvári môj priateľ študuje čerstvý hárok novín.

- Venovali tomu celú stranu. Pozrite si to.

- Nechcete mi to prečítať ? Budem sa môcť lepšie sústrediť.

- Naozaj ? Tak počúvajte. Hádam to na celý prípad vrhne aspoň trochu svetla.

Wharton si lepšie pritisol okuliare k čelu a začal čítať.

Náhla a tragická smrť sira Henryho Capervilla spôsobila nemalý rozruch nielen u jeho vzdialených priateľov a známych, ale aj v celom meste a ďalekom okolí, pretože ho mnoho ľudí poznalo a jeho dobrácka povaha bola známa širokej verejnosti. Do Capervillského

zámku, ktorého sa stal len prednedávnom dedičom, sa prisťahoval pred tromi rokmi zo západného Írska. Od tej doby, ako sa prisťahoval, sa jeho povaha značne zmenila, čo aj potvrdil jeho osobný priateľ, doktor Windson. Príčiny smrti sira Henryho nie sú doposiaľ známe, no mnoho ľudí si jeho záhadnú smrť spája so starodávnou povesťou, ktorá prenasleduje rod Capervillovcov už stáročia. Výpoveď lokaja, ktorý mal na starosti celý zámok pomohla objasniť niekoľko faktov. Okolo druhej hodiny v noci začul tlmený, no jasný, priškrtený výkrik, ktorý preťal ponuré ticho Capervillského zámku. Trvalo sotva minútu, kým sluha vkročil do miestnosti, v ktorej obvykle baronet spával. Izba bola prázdna a dvere otvorené. Lokaj, zdesený tým, čo sa stalo okamžite privolal pomoc a o niekoľko hodín navštívil zámok aj sám detektív Painter. Lekári neskôr posúdili, že pravdepodobnou príčinou smrti Henryho Capervilla bolo srdcové vyčerpanie, pretože už dlhšiu dobu žil v neustálom strachu zo záhadnej bytosti, v ktorej existenciu veril a ktorá je známa z rodinnej povesti. Bezduché telo baroneta sa našlo na trávniku len niekoľko krokov od vchodu do zámku. Naplnila sa tak hrozná rodinná povesť a predtucha, ktorá už dlho trápila starého baroneta ?

Takto znel text, ktorý práve Jim Wharton dočítal detektívovi.

- Čudné a zároveň zaujímavé, podotkol som.

- Čo si o tom myslíte, Brown ?

- Postrehol som v texte niekoľko zvláštnych momentov, ktoré viac prípad zahaľujú, ako ho objasňujú. Snáď sa dozvieme o tajomnej smrti Heryho Capervilla viac od doktora Arthura Windsona, o ktorom som mimochodom už niečo počul. Samozrejme, že najčerstvejšie a najdôležitejšie fakty môžeme získať iba od lokaja, ktorý má na starosti zámok...Wharton, prosím vás, otvorte okno !

Miestnosť bola naplnená hustým dymom, akoby v dome horelo. Len čo chladný vetrisko vymietol sivastý oblak uprostred izby, ponáhľal som sa oblok zatvoriť. Obloha bola zastretá temným závojom a mesiac pomaličky vystupoval spoza divých chmár. Chvíľu som tam stál, hľadiac do diaľky a premýšľal som o tej mrazivej udalosti, ktorá sa nedávno odohrala na Capervillskom zámku.

- Ako dlho vám ešte potrvá ten prípad o tom čudnom labyrinte, ktorým sa práve zaoberáte ? ozvalo sa mi za chrbtom.

- Myslím, že bude možné ho čoskoro uzavrieť, ak sa nestane to, čoho sa najviac obávam...

- Príchod detektíva Johna Pointera ?

- Nie, nie Wharton !

- A čo teda ?

- Na stole je krátky rukopis, ktorý vás o všetkom oboznámi. Ale to je vedľajšie. Teraz myslím, že bude najlepšie, keď na celú vec zabudneme, pokiaľ nebudeme mať možnosť stretnúť sa zajtra s doktorom Arthurom Windsonom. Tých zopár úbohých faktov, ktoré sme sa dozvedeli, ešte neznamenajú, že môžeme začať s nejakými teóriami. No zdá sa, že prípad nebude vôbec jednoduchý a to aj vtedy, ak vylúčime možnosť, že pred nami stojí čosi nadprirodzené a nevysvetliteľné...