najprv som myslela, že zažijem príjemné čítanie. potom si mi vyrazila dych a potom si ma nechala v pomykove!

neviem čo mám dnes za náladu, ale toto dielo som pochopila dokonale až na poslednú vetu. neviem. nechcem sa nič pýtať, lebo si chcem z toho odniesť svoj vlastný dojem a je to vlastne úplne jedno, či tie krídla boli ozajstné, alebo metaforické. pre mňa boli.

teraz rozmýšľam nad tým, či si uvedomuješ čo si napísala, alebo či si to napísala iba tak :D palec hore u mňa. 

V poho. Ako ja tiež nie som nejaký renomovaný autor alebo čo. Tiež som len amatér a môžem ťažiť len z vlastných plytkých skúseností a kritiky druhých. Ale tak prečo si navzájom takto nepomôcť.

Aj som rozmýšľala, či vôbec komentovať, lebo v poslednej dobe mám pocit, že tu skoro nik iný nekomentuje a ja nerada vyzerám ako nejaká "všade bola, všetko videla a všetko vie". Akurát, že z vlastných skúseností viem, ako som aj ja čakala na komentáre, keď som tu začínala. Človek chce poznať názor niekoho druhého na svoje "dielko". Však aj to je jeden z dôvodov, prečo to sem vešiame... či? Môže nás to posunúť dopredu. Alebo neviem, možno sú tu aj ľudia, ktorým stačí čistý pocit, že to sem hodili a dakto si to prečíta a je im jedno, či sa k tomu vyjadrí alebo nie. Neviem.

Ďakujem za komentár. Vždy sa pasujem s chaotickosťou textu :/ Mojím hlavným cieľom je čitateľa zaujať, vniesť ho do deja a pripraviť myšlienku textu tak, aby z neho sálala..:) Nad opisom ešte popracujem častejším písaním, na časy si taktiež budem dávať väčší pozor...:)

Punxee...

hm, zaujímavý príspevok. Ten začiatok sa mi dosť páčil, z tej druhej polovice som mala také trochu rozpačité dojmy. Je to také trochu ako vytrhnuté z kontextu, takže viacero vecí pre mňa ostáva nejasných. Čo by možno až tak neprekážalo. Spomeniem však zopár drobností, ktoré by možno stáli za úpravu.

1. V prvom odstavci sa pričasto opakuje slovo "muž". Myslím, že v pár prípadoch by sa dal vynechať. Treba to ale prečítať s odstupom času. Ja to vo svojich veciach (nie tých tu na enigme) tiež tak robím. Napíšem, neskôr prečítam znova a preškrtám, čo sa mi zdá navyše.

2. Už si začínam pripadať ako papagáj, ale... ja neviem, možno je môj názor scestný, ale mne to striedanie časov akosi prekáža. Keď niečo píšem v minulom, tak to píšem v minulom a nepchám tam prítomný. Pôsobí to rušivo. Aspoň na mňa.

3. Tá posledná veta mi príde... taká nejaká neadekvátna. Ako zhrnutie v učebnici alebo ako keď pani učiteľka niečo vysvetľuje deťom. Prosto sa mi to tam nehodí. :D

Inak to ale nebolo zlé, čítalo sa to celkom dobre, aj ten pocit, ktorý si vyvolala opisom nečasu, kaviarne a bytu s výpadkom elektriny bol taký uveriteľný. :) Toľko môj subjektívny názor. ;)

Pridávam sa aj ja. Členený text sa oveľa lepšie číta. Existuje aj hypotéza, prečo dialógy zrýchľujú tempo textu - vraj to nie je dôsledok ničoho iného než toho, že v dialógu začína veľa viet na samostatnom riadku. Naozaj som si všimla, že krátke a samostatne v riadku uložené vety sa rýchlo čítajú, kdežto odstavec na celú stranu... uf. Samozrejme, takéto členenie musí mať svoje opodstatnenie, nemôžeš vziať každú vetu v novom riadku ako zaručený recept na čitateľský úspech. :-D

LOOOOOOOOOOOOL Skoro som sa zadrhla! Nabuduce si uz dam pozor, aby som si citanie tvojej tvorby nacasovala lepsie nez popri jedeni :D
Predposledna strofa, kde vyratuvas, co vsetko dokaze tvoj traviaci trakt po pridani pivneho katalyzatora zoxidovat a zredukovat, ma takmer zlozila pod stol :D

No napr. priame reči - tie si "namlátila" všetky na kopu. ;) Pokiaľ ma pamäť neklame, i v knihách máš každú priamu reč inej postavy na novom riadku. Či?

A nejde tu len o nejakú "buzeráciu". Ono je to potom také prehľadnejšie. Čím lepšie členenie na odseky, tým prehľadnejší a ľahšie čitateľnejší text. Vysokým extrémom nečlenenia textu je napr. Borisova poviedla Matthew a Kate. Je to tak hutné a jednoliate, že mi z toho miestami hrabalo, ak som sa stratila v texte, nemohla som sa nájsť. Ale aj celkovo to má svoj psychologický efekt, ktorý neviem dobre vysvetliť. No jednoducho dobre členený text je čitateľsky príťažlivejší. Aspoň pre mňa určite. :)

....že sa to číta takmer samé, ale stále nemám jasno ako by som ten text mala členiť? :D

V tomto ide skor o to že je tu pekne zachytený myšlienkový pochod autora, presná súvyslosť situácií ktoré sa mu odohravali v hlave a prenesené trocha metaforickov cestov na papier. mne sa to velmi páči :)