Bol už neskorý večer a bolo pochmúrne počasie, vietor nezbedne rozfukoval dažďové kvapky na všetky strany. Kráčali bez slova k jej domu, šiel ju odprevadiť, keďže už bolo neskoro. Keď prišli k dverám, vrátila mu kabát, ktorý jej požičal a poďakovala za odprevadenie. "Hm, a čo za to?", spýtal sa šibalsky. "Nooo, neviem, a čo chceš?", odvetila mu tiež so šibalským úsmevom.  "Tak o niečom by som vedel..." povedal, na čo sa ona hanblivo zasmiala. Zatiaľ čo hľadala kľúče od domu, spýtal sa jej: "A si rada, že si bola u mňa?" "Áno, jasné", povedala nechápavo. "A ty si rád, že som bola u teba?" spýtala sa s úsmevom. "Ááá, konečne ho mám", utrúsila keď našla kľúč. Ani nestihla poriadne dopovedať vetu a zacítila na perách bozk. V prvej chvíli ani nevedela, či je to sen alebo skutočnosť. Boli iba kamaráti a aj keď to medzi nimi občas poriadne iskrilo, nepomyslela na to, že by ju mohol niekedy pobozkať, alebo že by mohlo byť medzi nimi niečo iné ako len kamarátstvo. Pri tom bozku si uvedomila, že dosiaľ nepoznala pravú podstatu bozku. Dovtedy to bolo pre ňu len niečo fyzické a neprikladala tomu nejaký veľký význam. No toto bolo niečo úplne iné...  S týmto chalanom si dobre rozumela a veľmi ju priťahoval. Vedeli sa spolu rozprávať celé hodiny a ani si nevšimli, ako rýchlo plynie čas. Sedávali pri kozube v obývačke v jeho dome a buď pozerali spolu nejaký film alebo iba tak klábosili. No vždy ju veľmi priťahoval. Bol to typ chalana, ktorý vie, čo chce a vyžarovala z neho príjemná aura. Úplne jej opantával zmysly, až natoľko, že niekedy prestala sledovať o čom rozpráva a iba si vychutnávala jeho prítomnosť a vdychovala vôňu, ktorá ho obklopovala. Nikdy nepomyslela na to, že by mohlo byť medzi nimi niečo iné ako len kamarátstvo a ak áno, tak iba v svojich najtajnejších snoch, ktoré nemajú so skutočnosťou vôbec nič spoločné. A predsa ju pobozkal. Ten bozk ju akoby priviedol do iného sveta, do sna, z ktorého sa ťažko spamätáva. Pomaly otvárala oči a videla ako odcházda, pričom sa na ňu šibalsky usmieval. "Tak ahoj", povedal na rozlúčku. "Ahoj", povedala, no zdalo sa jej, že to povedal niekto iný. Keď za sebou zatvorila dvere, neprítomne si sadla na stoličku v predsieni a len tak bezmyšlienkovite hľadela do neznáma. Vtedy si uvedomila, že v skutočnosti bol toto jej prvý bozk v živote.