Parádne čítanie... Presne podľa môjho gusta. 

tentokrát nemám vážne čo vytýkať. Môžem iba chváliť. 

Takto si predstavujem dobré fantasy. 

A som zvedavý, čo sa z toho vykľuje. Asi začnem neskôr komentovať už len dej. 

Zostaň s múzou!

PS: Mimochodom používaš rovnaký znak na predelenie dejovej línie ako ja. 

Myslím tým: "●●●" 

Presne takto delím jednotlivé časti kapitoly aj ja.  

Môže byť, aj keď, priznám sa, tie dialógy (hlavne v prvej polovici) mne osobne príliš nerežú; v poslednej scéne je to lepšie.

som rada, že sa Ti páčilo. Aspoň niekomu :D Tie guličky... nuž, ja to používam tak rôzne. V tejto poviedke bolo akurát toto, inde som mala zas iné. Nie je to v mojom prípade univerzálne používaný znak. Tak nebuď smutný. :)

Tak hádam sa Ti bude páčiť aj to, čo sa z toho vykľuje. A keď nie, hádam sa nerozplačem. Vraj som už veľká.

dnes cestou z práce som uvažovala nad tým, či Ti tie dialógy nerežú preto, že som ja niekde urobila chybu, alebo Ti nereže môj štýl. Tož otázka...

Aj tak vďaka za komentár. Máme asi dosť rozdielny "rukopis", ale iný pohľad nie je na škodu.

Nad tým som premýšľala aj ja a neviem... mne skrátka ten spôsob vyjadrovania pripadá akýsi príliš moderný, tiež mám pocit, že tie repliky dostatočne nedynamizujú text a ten humor... no, myslím že si to vystihla kedysi dávno, keď si sama vyhlásila, že je dosť svojský. :-) Proste tento typ humoru nie je moja šálka. A inak, nielen o Dušanovi sa dá povedať, že sa mu to páči - ja som dala štyri hviezdičky, čo snáď nie je až také tragické. :-)

Ale veď ja som z toho vôbec nie smutný...  

Len som sa potešil / prekvapil, že aj iného to napadlo tak, ako sa to mne páči. 

To či je niekto veľký alebo malý, nemá vplyv na to, či sa rozplače alebo nie.  

A teda... Vyves pokračovanie a uvidíme... Ale už teraz viem, že toto je jeden zo štýlov podľa môjho gusta. 

Druhá časť bola tiež dobrá, trochu ma zbrzdila druhá kapitola, kde sa rozprávali Leith a Bree, tam to tempo trochu upadlo, ale potom sa to opäť rozbehlo a bolo to super. Dovolím si ešte jednu poznámku: Keď ten chlapec, Vinod, zbadal Bree, očakával som, že si bude myslieť, že je to jeho matka, keďže sa na ňu má podobať. Aj keď sa dopočul, že jeho matka zomrela, predsa len, človek takým veciam ťažko uverí, najmä keď sú to len nejaké správy zďaleka. Neskôr som si túto nereakciu vysvetlil tým, že žije vo svete, kde sú aj tí dvojníci a že na svoj vek má byť vyspelejší. Táto reakcia by asi trochu pozmenila jeho charakter.

.

Uznávam, tá rozprávacia časť je trochu ťažkopádna. Potrebovala som trochu vysvetliť pozadie príbehu, ale tieto veci mi veľmi nejdú. Snáď sa v tom časom zlepším. :)

To, že Vinod nedal najavo emócie, malo byť spôsobené tým, že veľmi dobre poznal situáciu a že kráľovraždy boli vtedy "bežná prax". Takže vedel, že skôr či neskôr sa tak stane, bol tak vychovávaný. On prakticky s matkou aj tak veľa času netrávil. Asi som tie veci dobre nevysvetlila, človek nie vždy dá na papier to, čo má v hlave tak, aby to čitateľ pochopil. Hlavne u amatérov, ako sme my. :)

Každopádne, ďakujem za komentár.

Tak som si to aj nakoniec s tým Vinodom vysvetlil, že to bolo spôsobené tým odlúčením od matky a svetom v ktorom žil. Dalo sa to vyčítať medzi riadkami, len ja som očakával inú reakciu - toť vše. To bol môj subjektívny pohľad na vec, ale ako hovorím, nakoniec som pochopil aj to, prečo si to podala takto.