Blodwen otvorila oči.
V izbe bola stále tma, len mdlé svetlo mesiaca, predierajúce sa cez okno, zvýrazňovalo tmavé kontúry vecí v miestnosti. Mohli byť tak dve hodiny po polnoci.
Váhavo sa posadila na posteli a započúvala sa do ticha. Zvuk, ktorý ju vytrhol zo spánku, sa však nezopakoval. Možno sa jej to len zdalo.
Odhrnula prikrývku a spustila nohy cez okraj postele. Chlad držiaci sa pri zemi spôsobil, že jej po chrbte prebehli zimomriavky. Nebola si však celkom istá, či to bolo len chladom.
Pomaly prešla cez izbu a zastala pri okne.
Na hradbách sa práve menili hliadky, ďalšie stáli pred dverami jej izby. Vlastne celý palác sa len tak hemžil strážami. To vedomie ju upokojilo. Je v bezpečí, všetko by malo byť v poriadku. S úľavou si vydýchla a otočila sa.
„Šach – mat, vaša výsosť.“
Červené kropaje postriekali záves a Blodwen sa zviezla k zemi.
Prepočítala sa.
●●●●●
„Čo myslíš tým, že to nie je také zlé?“ zvolal zavalitý obor v purpurovočervenej tunike. „O dva týždne je Zhromaždenie, a ak sa tam Blodwen nedostaví – čo iste vieš, že sa nedostaví – sme všetci v poriadnych lajnách!“
„Nejaké riešenie byť predsa musí,“ pokrútil hlavou jeho odporca.
„Musí – nemusí. Nie je! Kráľovná je mŕtva a tým to hasne.“
„Tak tam pošleme dvojníčku,“ ozval sa ktosi ďalší, čím proti sebe poštval vlnu kritiky.
„Bezradnosť ti načisto zatemnila mozog?! Poslať dvojníčku! To je ešte sprostejší nápad, než rovno vyhlásiť kapituláciu. Sú to predsa mocní, okamžite by zistili, koľká bije. Zahučíme a celá krajina s nami. Vrhnú sa na nás ako kobylky. Bez Blodwen alebo jej potomka nemáme šancu!“
„Nerozkrikuj sa tu, Garbhan, všetci predsa vieme, aká je situácia,“ zahriakol ho bradatý dlháň, nervózne klepkajúc prstami po stole.
„Zjavne nie všetci,“ zavrčal obor, na čo sa intenzita ruchu vystupňovala a všetci začali hulákať jeden cez druhého.
Situácia bola vážna. Pokiaľ siahala história krajiny, bolo to prvýkrát, čo bol zavraždený panovník bez toho, aby sa mu podarilo zanechať potomka. Potomka z línie mocných, ktorý bol pre kráľovstvo zárukou, že sa ho nik nepokúsi napadnúť.
Všetci vedeli jedno – kráľovná zomrela bezdetná.
„Blodwen má syna!“ zvučný hlas starca, ktorý práve vkročil do miestnosti, razom umlčal všetkých prítomných. Ich hlavy sa obrátili na prichádzajúceho, v tvárach očakávanie a údiv.
„To je ako...?“
„Odkiaľ máš takú...?“
„Ako je možné, že o tom nič nevieme?“ prehlušil Garbhan nesúrodé námietky ostatných.
Starec mlčky prešiel miestnosťou a zastal uprostred diskutujúcich. Zhlboka sa nadýchol, a premerajúc si všetkých zamračeným pohľadom, prehovoril.
„Táto skutočnosť vám bola zatajená na žiadosť jej veličenstva.“
„Na žiadosť veličenstva?“ zvolal Garbhan. „Na žiadosť akého veličenstva? Čo sú toto za novoty?“ protestoval neveriacky. Jeho búrlivá povaha zďaleka prevyšovala aktivitu ostatných.
„Po vražde predchádzajúcej panovníčky – kráľovninej matky – sa jej jasnosť rozhodla zatajiť svojho potomka i pred radou starších.“
V sále to zašumelo.
„Chápem, že vás tento fakt pobúril,“ pokračoval starec, „bolo to však v záujme bezpečnosti ríše. Rada kráľovstiev má zvedov všade a je ťažké odhadnúť, kam až sú schopní sa dostať.“
„Pf...“ pohoršene zafučal jeden z prítomných. „To je predsa absurdné!“
„Myslíš, Barbod?“ zdvihol starec obočie. „A čo ak si práve ty špeh?“
„To je...“ mužova tvár očervenela a na čele mu navrela hrubá žila „... absurdné..!“
„Vážení!“ starcov hlas nabral na intenzite. „Žijeme v dobe, keď nič nie je dostatočne absurdné na to, aby to nemohlo byť skutočnosťou.“
„Kyros má pravdu,“ poznamenal ktosi. „Dnes si človek nemôže byť istý ničím. Vieme, aká je situácia vyhrotená. Tento stav prestáva byť udržateľný. Mám obavy z toho, kam to dospeje.“
Viacerí súhlasne pokývali hlavami.
„Kam to dospeje? Mocní sa navzájom zmasakrujú a bude pokoj,“ zasmial sa sarkasticky chudý ryšavý chlap s kozou briadkou.
„Bodaj by sa tak stalo,“ prikývol Barbod. „Alebo by južný palác mohol počas Zhromaždenia zasypať dážď meteoritov. Poddaní by si trochu poplakali a život by sa dostal do normálnych koľají. Mňa osobne už táto intrigánska hra nebaví. Normálne z toho šediviem.“
„Ty si bol šedivý vždy,“ zarehotal sa ryšavec a ostatní sa so smiechom pridali.
„Bodaj by nie, keď má toľko detí!“
„No tak, páni,“ chopil sa slova opäť Garbhan, „zachovajme si kúsok vážnosti! Blbé reči a fantazmagorické riešenia si odložte na večer pre svojich usoplencov. Teraz sme tu preto, aby sme vyriešili túto poondiatu situáciu. Takéto mudrovanie veci nepomôže.“ Potom sa obrátil na starca. „Kde je chlapec, Kyros?“
„Správne, kde je chlapec?“ chytili sa otázky ďalší.
„V bezpečí,“ odvetil rázne. „Teda aspoň dúfam,“ dodal tichším hlasom.
„A to je kde?“
„Treba ho priviesť na hrad, nech prevezme trón po Blodwen. Potrebujeme ho, Kyros, to dobre vieš.“
„Viem.“
„Tak kedy ho privedieš?“
„Včas.“
„A to je kedy?“
„Zhromaždenie je o dva týždne, nie je na čo čakať,“ dorážali jeden po druhom.
Kyros sa nadýchol a na čele sa mu naskladali drobné vrásky.
„Upokojte sa vážení! Po chlapca pošlem – o potrebných veciach budete včas informovaní.“
V sále to nespokojne bzučalo, no nik sa neodvážil viac namietať. Bolo zjavné, že viac správ od starého kráľovského radcu nedostanú.
„A čo teda máme zatiaľ robiť my?“ opýtal sa za všetkých Garbhan.
Starec chvíľu mlčal a s pevne zovretými perami hľadel doprostred zhromaždenia. „Čakať.“
●●●
„Vieš, čo máš robiť,“ uistil sa Kyros, podávajúc neveľkú obálku mladému mužovi, sediacemu oproti v prítmí jeho pracovne.
Mladík prikývol.
„A Leith.“
„Áno?“
„Priveď ich živých – oboch,“ zdôraznil.
„Budem sa snažiť.“
Na to sa pohľadom rozlúčil a nehlučne opustil pracovňu.
Priviesť na hrad kráľovninho syna a dvojníčku jej nebohého veličenstva – čo možno najrýchlejšie, ale predovšetkým bezpečne – to bola jeho úloha. Okrem nej momentálne nič iné neexistovalo. Ako uháňal dole točitým schodiskom, v hlave si znova opakoval všetky potrebné informácie.
So starcom podrobne prebrali plán celej cesty. Najprv sa zastaví v Nerissete, kde vyzdvihne Bree – vysoká, chudá, tmavovlasá – celkom ako jej jasnosť. Potom spolu pôjdu do Falinnu, a privedú odtiaľ princa – asi jedenásťročného plavovlasého chlapca s tmavými očami po matke. Volá sa Vinod. V náprsnej taške ukrýval sprievodný list, ktorý ho splnomocňoval odviesť chlapca preč. Bez neho by sa k nemu nedostal.
Keď dorazil na nádvorie, zistil, že kôň už je pripravený. Kyros sa postaral o všetko. Vyšvihol sa do sedla. Mesiac osvetľoval nerovné kamenné dlaždice a vrhal cez jeho postavu na zem tmavý tieň. Čakala ho noc v sedle. Ak všetko pôjde hladko, nadránom uvidí biele hradby Nerissetu.
Stehnami zovrel trup koňa. Zvuk kopýt sa rozľahol nádvorím a Leith sa čoskoro stratil za masívom brány, ktorá sa za ním pomaly zavrela.
Medzi múrmi hradu sa rozhostilo ticho.
Comments
Pridať nový komentár
Vitaj späť po dlhom čase! :-) A prišla si rovno s niečím väčším? Teda, aj ja predpokladám, že bude pokračovanie. Pekný kúsok, pripomenul mi Hru o tróny, čo práve čítam. No priznávam, že tá prvá scéna sa mi páčila viac než ostatné. A... možno to bude neskôr vysvetlené, ale nejde mi do hlavy, ako by kráľovná mohla zatajiť, že má dieťa. To ju nikto nevidel tehotnú?
Nazdar Joujou,
som rada, že sa Ti to páčilo. Hm, k tým detailom. Ja teda nie som jazdec, aj keď na koni som párkrát sedela. Možno nie stehnami, možno lýtkami by bolo výstižnejšie, neviem. Lebo stehnami toho veľa nenazvieraš, keď tak teraz nad tým rozmýšľam. Vďaka za postreh. ;)
Čo sa týka slova novoty, neviem, ako sa k tomu postaviť. Ono celkovo mi niektorí ľudia "vyčítajú" použitie istých slov. Neviem, či Tvoja pripomienka sa k ním dá zaradiť, obvykle ide skôr o o akési "slangy" alebo "novotvary", ktoré im nepasujú do "vznešeného" fantasy. Neviem, či je to naozaj neprimerané, alebo to pripísať môjmu odľahčenému štýlu... ja mám prosto iné vyjadrovanie a moje postavy sú istým spôsobom trocha švihlé. Ale možno sa len vyhováram. Každopádne, s novotami to asi nesúvisí, takže rozoberám niečo iné. Možno len autorka je nevymáchaná :D
A hm, už si presne nepamätám, čo som Ti dala čítať, ale paradoxne, o tejto poviedke som si myslela, že bude lepšia, ale v súťaži dopadla o dosť horšie, než predchádzajúca. Ono, asi závisí aj od chutí poroty. Tak som si povedala, že skúsim zavesiť, aké budú vaše chute. :)
Vítam, ďakujem. :) Nové nemám nič - teda okrem jednej poviedočky, ktorú som tentokrát poslala do CKČ (povedala, som si, že to skúsim, tak som zvedavá, ako dopadnem :D), toto je poviedka z CeFy 2013. Takže to nie je veľmi dlhé, vyjde to tak na tri-štyri časti asi. Ale povedala som si, že skúsim zavesiť niečo takéto. Jednak som už dlho ničím neprispela, jednak s ňou nemám čo a jednak som si povedala, že možno prišiel čas zavesiť aj niečo takéto (koniec-koncov, v profile som spomínala, že niečo také možno raz urobím). Tak uvidíme, aké budú reakcie tejto "poroty". :)
Hry o tróny som nečítala, momentálne mám rozčítané Hunger games, už som skoro na konci trojdielnej buchly. Ale kamarát mi vravel, že Hry sú tiež dobré. Možno aj po tých raz siahnem. Ale najprv by som konečne mohla zas trochu písať :D Trochu ma navnadil ten Tvoj článok Prerobiť! Prišla mi chuť, že by som konečne mohla dokončiť Tyerov a niečo s nimi skúsiť. Nech si aj ja poplačem nad vydavateľmi :) Zatiaľ mi musia stačiť poviedky v súťažiach.
Súhlasím s Tebou, z aktuálne vyvesenej časti sa aj mne zdá najlepší prológ. :) A ako mohla zatajiť dieťa, sa vysvetlí neskôr. Aj keď si nie som istá, či bude vysvetlenie dostačujúce. Asi som to celkovo nepodala všetko tak dobre, ako som to mala v hlave. Však na prípadné otázky bude priestor v diskusiách. V každom prípade, vďaka za komentár. :)
Áno, počula som o prípadoch, že tehotenstvo na žene nikto nezbadal. Ale sú dosť zriedkavé, takže spoľahnúť sa na to, že sa jej to podarí zakryť a u nikoho nevzbudiť ani podozrenie je priveľmi riskantné, myslím si. A ako by jej dieťa mohla vynosiť iná žena? Podľa kulís sa mi nezdá, že by úroveň ich medicíny už dosiahla takú úroveň, že by praktizovali počatie in vitro. :-) Ibaže by zapracovala mágia.
asi tam nebude veľmi explicitne vysvetlené, ako a prečo k utajeniu došlo. Malo by to vyplynúť zo situácie, ale nezainteresovaný čitateľ to asi nemusí pochopiť, keďže som celé pozadie príbehu nerozpísala príliš podrobne. Celý príbeh je v podstate postavený na tom, že v krajine sa až príliš rozmáhali kráľovraždy, preto sa hojne využívalo dvojníctvo. Nepamätám si, nakoľko podrobne to tam mám vysvetlené. Ale vzhľadom na túto skutočnosť sa také tehotenstvo dá zatajiť dosť dobre. :)
neprezradila, však sa to spomína priamo v texte. Hmmm, dievčence, trošku nepozorne čítame ;)
Ale keď nad tým tak premýšľam, plod významného páru prenesený mágiou do tela inej ženy, aby ho vynosila, je celkom zaujímavý nápad do fantasy - a snáď aj originálny. Ak sa Wavako nenahnevá, ja si tento nápad rezervujem pre prípadné budúce použitie. :-)
Mám rád fantasy a aj tento úvod poviedky ma chytil. Obľubujem poviedky, kde nie je zdĺhavo rozpisovaný začiatok, ale príbeh ťa rovno vhodí do deja, tak ako sa to podarilo práve tebe.
Tvoj štýl sa mi páči a ja osobne vyzdvihujem aj druhú kapitolu tohto príspevku, kde si vhodne zvolila podanie príbehu vo forme dialógov, aby sa tak zachovala dynamika deja. Príbeh ma chytil a dúfam, že aj ďalšia časť bude zaujímavá.
Zapojím aj trochu kritickejší postreh. Niektoré vety boli trochu zložitejšie formulované a zišli by sa preštylizovať, pretvoriť na kratšie, ale prehľadnejšie. Príklad: „Vieš, čo máš robiť,“ uistil sa Kyros, podávajúc neveľkú obálku mladému mužovi, sediacemu oproti v prítmí jeho pracovne. Mladík prikývol. – Túto vetu by som ukončil za spojením mladému mužovi a pokračoval novou vedou: Mladík vystúpil z prítmia miestnosti a prikývol – alebo tak nejak, prípadne by som proste zvyšok vety vynechal.
PS: Dávam 5 hviezdičiek J
Ďakujem za pristavenie. Rozmýšľala som, že svoju odpoveď zhrniem pod záverečný komentár, ale napokon som sa rozhodla, že bude fajn rozpísať to jednotlivo.
Som rada, že sa Ti páči môj štýl - to je u mňa jedna z vecí, na ktorú sa názory ľudí rôznia. Je príjemné vedieť, že môj humor a spôsob rozprávania sedia aj niekomu, kto ma nepozná osobne.
Ku kritike asi toľko, že beriem, niektoré vety sú dlhé a krkolomné. To človek zistí po čase, keď sa mu to odleží. Toto už bude pomaly zaváňať prvými preležaninami. Takže bude vhodné sa k tomu vrátiť a poupravovať. Vďaka za postreh. ;)