Túlať sa nocou v anjelskom rúchu

anjeli vábia spevom svoje obete

už niet úniku, majú nás v moci

odvádzajú nás do neba bez nášho vedomia

preč od našich priateľov, od našich lások

oberajú nás o život ich ukrutnou piesňou

každý deň jedného z nás zvábia do svojho neba.

Nepomôže vzdor, pieseň je príliš silná čarodejka,

nepomáha nič i duša je príliš slabá

na svete nie je nik kto by jej nepodľahol.

Márna snaha prosiť, márne žiadať.

Všetkých volá tichým hláskom

„Poďte do neba, poďte sem

tu vám bude dobre, na zemi nie,

na zemi krutosť vládne, v nebi vás raj čaká."

anjeli neutíchajú, spievajú, vábia ľudí piesňou,

márne je nepočúvať, zasiahne vás aj bez načúvania

už niet na zemi ani človiečika

všetci zmizli v nebi

no nebo nevládze udržať všetkých ľudí bez krídel

razom ich premení na anjelov i oni spievať začali známu pieseň

no už nemajú koho vábiť, pieseň utícha

na svete niet ľudí, len anjelov plné nebo

nedá sa z neho ujsť, ale stále im v hlave znie

tá známa pieseň, ktorá neupadne do zabudnutia

avšak nik ju už nezaspieva už niet ľudí na svete

nebo stráži anjelov vo svojom vnútri

anjelov smrti vábiacich bezcitne svoje obete

nebo je miesto utrpenia a bolesti

anjeli sa menia na temné nebeské bytosti

ich krídla sčerneli, stratili svoju nevinnosť

sú to čierni anjeli ukrutnosti

modré nebo stratilo svoju farbu

stratilo svoj skutočný život

nikdy sa už nezmení, zmenila ho pieseň čo anjeli spievali

spievali ju s trpkosťou v srdci

už nikdy nezaznie

ale anjeli zostanú čiernymi

s čiernymi krídlami ako havrani

nebo zmĺklo ostalo nemé

čierni anjeli putujú ním

nezastavia sa pokým sa im nevráti radosť

no je to už márne ostávajú v zabudnutí

čierni anjeli smrti putujú nebom bez nádeje

celý život budú putovať

po nebi plnom zloby a bolesti.