Keď Martin prišiel domov, povedala som mu, že som mu niečo kúpila a má to na svojej posteli. Ja na jeho mieste by som tam okamžite bežala, no on najprv pozrel do hrncov, čo máme navarené a potom ľahkým krokom odkráčal do spálne. Samozrejme k testu som mu priložila  aj návod na použitie. Odkiaľ by mohol vedieť, čo to vlastne je? Dala som mu chvíľu na strávenie a potom som neisto prišla za ním. Bezradne stál pri posteli, v jednej ruke test, v druhej návod, do ktorého nekonečne dlho pozeral. Potom zdvihol hlavu, pozrel na mňa a vyjavene sa ma spýtal: „Čo to znamená pozitívny?"

Neskákal od radosti, neobjímal ma, len stál ako obarený. Nič som mu nemohla vyčítať. Ja som si veľmi želala, aby to vyšlo na prvý krát, no on to nečakal. Opäť sa mi raz potvrdilo, že scény z filmov nie sú zo skutočného života. Ale mne to nevadilo. Vedela som, že máme kopec času na strávenie tejto novinky a že po čase sa aj Martin bude na všetko pozerať inak.

Samozrejme hneď ďalšia myšlienka patrila svadbe. A ja som zrazu mala pocit, že je mi jedno, či bude. Navrhla som Martinovi, že ak svadbu nechce, tak mi to nevadí, lebo mu aj tak úplne verím. Dôrazne povedal, že svadba bude a ja mám ďalší dôvod na radosť.