Veľmi reálne. A neustále aktuálne. Cez internet je dnes možné udržiavať kontakt ľahko, ale skoro každý (ja patrím k vzácnym výnimkám) sa na to pomerne rýchlo vykašle. Otázka, prečo s nami druhí nechcú – lebo to postupné vyparenie sa a neozvanie sa ani cez internet je len výsledok nechcenia – udržiavať kontakt, mi už od detstva vŕta v hlave. Našli si niekoho (pre nich) lepšieho? Zrejme.

A či aj tí druhí spomínajú? Ja tomu neverím.

Ďakujem za komentár, mne sa to deje v jednom kuse. Spriatelím sa, myslím si, že som našla spriaznenú dušu, všetko klape, lenže nikdy to nevydrží odlúčenie. Najčastejšie v práci. Kto odíde na materskú, alebo zmení zamestnanie, prestane existovať. No asi to tak má byť, alebo čo.

Mne sa to v poslednom desaťročí stáva s ľuďmi, ktorých som spoznala cez internet. Kedysi som o tom napísala aj výlev – Internet je najosamelejšie miesto.

A zamyslel nad tým všetkým. A asi mi len ostáva pokrčiť plecami a povedať: "Taký je život." Niekto sa nad tým zamýšľa viac, iný nie. Kontakt sa , samozrejme, udržiavať dá, no nebude to také, ako predtým. Priatelia? Spýtaš sa, ako sa majú, oni že dobre. Ideš ďalej. Kolegovia - čo nové v práci a v akej práci.

Rodina - máš prácu? Dieťa rastie?

Udržiavanie kontaktov je nákladné na čas. A internet je len barlička na oddialenienevyhnutného v týchto prípadoch.

Ďakujem za komentár, Maťo. Súhlasím s tebou, dá sa predpokladať, že ten "vzťah" aj tak uvädne, preto je mi ľúto, keď je intenzívny a ja viem, že mi bude aspoň nejaký čas chýbať.

Ako hlavný problém je tu spomínaný čas. Nerozumiem však jednému. Prečo si všetci tak úzkostlivo chránia svoj čas? Áno, letí, vražedne a šialene rýchlo. Lenže čo môže ponúknuť? Čo lepšie než priateľov v tom čase môžu zažiť?

Iných priateľov? Rodinu? Koníčky?

Čo sa týka priateľov, možno je to aj tým, že podľa výskumov nie je možné udržiavať aktívne viac ako v priemere 150 - 170 aktívnych kontaktov. Možno je to tak prirodzené?

V tých výskumoch sa asi sekli v desatinnej čiarke. :-) Aj 15 – 17 aktívnych kontaktov je až-až.

No veď to... takzvaní priatelia nám dávajú jasne najavo, že sme pre nich znamenali menej než súčasní priatelia a iné aktivity. To je najhoršie – keď je človeku s niekým dobre a myslí si, že ten druhý to vníma rovnako. Ale nie, tomu druhému je to v skutočnosti oveľa menej príjemné či rovno ľahostajné. Poznám to z oboch strán.

Čo nám môže ponúknuť čas? 
Napr. "budúcu radosť". T.j. naplánovať si niečo, čo sa uskutoční, a na čoho sa môžeme dopredu tešiť.
Nevylučuje to, zdieľať radosť spolu s priateľmi. Potom je intenzívnejšia.
Chce to však, už v súčasnosti vytvárať podmienky, aby sa stalo to, čo si želáme.

Namiesto teórie pár mojich "budúcich radostí" na najbližší polrok:

Moja každoročná "budúca radosť" sú plavby na obytných lodiach. Toto leto prebrázdime Benátsku lagúnu. To, že som tam bol už dvakrát, je plus, nie mínus podujatia: môžem do programu pridať niečo, o čom som predtým nevedel, alebo čo sme nestihli. Teším sa, že na palube budú tri malé deti (najmladšie má tri) a ja ich nechám kormidlovať 20-tonovú loď. Teším sa tiež, ako účastníkom plavby predstavím ostrovy Lagúny, z perspektívy, o ktorej možno ani netušili.
Jasné, že túto "budúcu radosť" som si musel vopred prichystať: včas objednať loď, vybrať posádku, zarobiť peniaze na zaplatenie prenájmu, naplánovať trasy, pripraviť výstroj a pod.
Vždy, keď ma v uplynulých mesiacoch zavalili problémy, prepadol pocit márnosti, či depresia, som si predstavil túto slnečnú plavbu - budúcu radosť. 

Ďalšia moja tohoročná "budúca radosť" je filmová verzia našej knihy Kamoš obor, ktorá príde v lete do našich kín. Pravdepodobne slovenský dabing využije práve náš preklad tejto knižky. Film bude iste famózny a veľmi sa naň všetci v redakcii tešíme - skrátka "budúca radosť".

Na jeseň by sme mali spustiť nový dizajn našej webstránky. Práve sa vynára z našich predstáv a skúseností firmy, čo nám nový web pripravuje. Ak sa vydarí - budeme mať iste z neho radosť (no žiaľ, aj tenšiu peňaženku).

Kúpil som si nový paddleboard - nafukovaciu dosku (3,30 x 0,75 m) s veslom - momentálne je to veľká vychytávka - na doske sa stojí a pádluje dlhým veslom, musíte však mať patričnú rovnováhu (niektorí experti však na tom zdolávajú vlny na Tahiti) - už sa teším na máj, kedy ho vyskúšam na dunajských ramenách. Skrátka - ďalšia "budúca radosť".

Mám toho nachystaného viac, uviedol som len pár príkladov.

Myslím si, že, ak si dokážete nachystať dostatok "budúcich radostí", Váš život bude o trochu šťastnejší. A nebude už toľko ani záležať na tom, či máte dvoch alebo 20 priateľov. Ak od vás odídu, ich vec. Väčšinu radostí si môžete vychutnať aj sám. Je pravda, že s priateľmi je to lepšie, ale nemusí byť.

K budúcim radostiam len toľko, že moje skúsenosti vravia: čím väčší plán, tým väčšia katastrofa. Murphyho zákony sú úplne spoľahlivé a ani peniaze pred nepredvídateľnými okolnosťami zďaleka nechránia.

K tomu novému dizajnu – podľa mňa ho netreba. Štve ma, že v súčasnosti je taká móda meniť dobré na zlé, funkčné na nefunkčné. Napríklad, v poslednej dobe sa mnohé webstránky menia na ohyzdné biele čudá bez rámikov a štruktúry s pár veľkými ikonkami v strede ako pre slepých – že vraj aby sa dobre čítali aj v mobiloch. Ja ako človek, čo mobil používa výlučne na telefonovanie a esemeskovanie, pre to naozaj nemám pochopenie, a takto prerobené stránky zo zásady prestávam navštevovať.

Čakal som, kedy sa ozveš s komentárom typu "áno, ale". Nesklamala...  :-) Verím, že Murphy mi moje budúce radosti neprekazí.)

Ad nový dizajn: som skôr na Tvojej strane, tiež mám zmiešané pocity, nie som však sám, čo rozhoduje o inováciách. Náš terajší dizajn mi v podstate vyhovuje. Môj hlavný dôvod bol však práve web vhodný aj pre smartfóny a tablety - už aj Slovensko zachvátila epidémia ich používania v parkoch, obchodoch, a pod. Predstavujem si nášho klienta, ako sedí na záchode a pomocou smartfónu si objednáva zbierku ľúbostnej poézie.

Ozvala som sa kvôli webdizajnu, to ten ma zodvihol zo stoličky, ale keď už som mala otvorené komentovacie okno...  Biť vás, smartfonáci a tabletári! Nuž, dúfam, že si to tu do jesene ešte užijem. A čo tak dvojitú verziu webu, ako to má Wikipédia? Myslím, že tá má osobitnú verziu pre mobilné zobrazenie, aby sme my ostatní mohli mať krásne okná cez celé naše krásne veľké obrazovky.

Ziadna biela ohyzda to nebude, dame si zalezat. :)

Brano.

Ospravedlňujem sa, že až po tak dlhom čase som si našiel chvíľku na komentáre. 

Ale musím povedať, že čítavosť tvojich príspevkov nestratila ani štipku na údernosti a svojskom humore ú nadhľade, ktorý som si u teba obľúbil.

Takže som len toľko chcel, že určite sa teším opäť na nejaký ďalší príspevok. 

S pozdravom,

tvoj verný čitateľ, 

Dušan Damián

Ahoj, prišiel si ako veľká voda, všetko si okomentoval, čo sa cení, priniesol si pozitívnu energiu, dal si nový príspevok. Ďakujem za komentár, rada ťa tu opäť čítam.

Z.

Nuž je mi vždy potešením... niečo spláchnuť... niečo priviať... niečo odviať... 

Ale som rád, že je tu stále pár očí, ktoré sú ochotné občas na mňa žmurknúť. 

D.D.