Dunajské ramená sú nádherné v každom ročnom období. Utešené a rozkvitnuté sú v polovici mája.
Preto tam každoročne v tomto čase chodíme.



Tento rok nám termín vyšiel zhodne s pravidelnými riadenými záplavami, ktorými sa ramená párkrát
za rok prepláchnu. V ramenách bol dosť silný prúd, voda sa prelievala cez koruny hrádzí.



Plavba bola pre silnejší prúd trochu namáhavejšia, a tak nám dobre padlo občasné súlodenie.



Na vode vidno všelijaké kvetinky.



99 % účastníkov splavu bolo vegetariánskeho zamerania.



Po vyčerpávajúcej plavbe, a obede zo sóje, morských rias a bôbu, zaliatom pol litrom čaju z byliniek,
dobre padne siesta na španielsky spôsob.



O rozruch v tábore sa postaral milovaný vodca strany a ľudu Kim-Ir-Sen, oblečený v slušivej uniforme,
ktorý nás navštívil so svojím vnukom Il-Sun-Thongom a suitou.



Predniesol nám plamennú reč o odvekom nepriateľovi proletariátu (teda aj vodných turistov) -
americkom imperializme. Odmenili sme ho nosením na ramenách a vyhadzovaním do vzduchu.
Žiaľ, trikrát nám spadol do vody.



Kúsok od ramien leží staré koryto Dunaja - odskočili sme si tam pozrieť si maďarský breh -
aby sme  naplánovali  nájazd slovanských vodných kmeňov na maďarské čárdy počas chystaného
splavu starého Dunaja. Slovania, v auguste do kajakoch!!



Náš záverečný pohľad patril Vojčianskemu jazeru. O rok sa tu znova stretneme. (Ak majitelia
pozemkov medzitým neohradia celé jazero plotom a nenastavajú všade rampy s esbéeskármi.)