Foto: Soňa + autor
_________________________

Peru, juhoamerická cestovateľská TOP 1. Prileteli sme sem z Patagónie. Kratšie cesty z Európy vedú cez Karibik, Amazóniu alebo Rio.   

Lima - Letisko Jorge Chavez International - mravenisko ľudí a lietadiel.
Náš boeing sme tu nechali pár dní "na stojánke", bez strachu, že zhrdzavie - Lima je najsuchšie hlavné mesto na svete; na letisku v Cuzcu pristávajú len miestne linky so špeciálne upravenými lietadlami. Cudzie tam nepustia. Príčinou je vysoká nadmorská výška cieľového letiska - 3.400 m n.m.

Let Lima - Cuzco absolvujeme lietadlom spoločnosti Avianca (krajší názov ťažko vymyslíte). 
Vzletová dráha v Lime je v nadmorskej výške len 34 m n.m. Letisko v Cuzcu je vo výške 3.400 m n.m. Let trvá 50 minút.

Po štarte vidíme nachvíľu kúsok mora ...

... a potom už len dlhé minúty strmo stúpame pozdĺž skalnatých úbočí Ánd. 

Čoskoro sa objavia ich zasnežené vrcholky (najvyššie majú viac ako 6.000 m).

Zrazu pilot urobí prudkú otáčku doľava a za oknom sa objaví mesto. Domami sú husto posiate obe strany širokého údolia.

Hustá zástavba nízko pod nami vôbec neohlasuje prítomnosť letiska, naznačujú to len vysunuté pristávacie klapky.

Dráha sa objaví neočakávane - pristávame doslova medzi domy. 

U časti návštevníkov sa v Cuzcu, keďže je 3.400 m n.m., prejavia symptómy výškovej choroby (možné už od 2.000 m n.m., čiže i v našich Tatrách). Spočívajú v bolesti hlavy, nevoľnosti, strate energie, únavnosti, závratoch, v ťažších prípadoch aj vo zvracaní a mdlobách... Dobré je mať preto pri sebe príručnú kyslíkovú fľašu. Predávajú ich na každom kroku. Tiež chodiť pomaly, viac piť (nie alkohol!) a odpočívať. Podľa vedeckých výskumov závažnosť príznakov nezávisí od veku, ani trénovanosti človeka! (Výnimkou sú len malé deti.) Ja som mal len občasné mierne závrate a v prvú noc mierne poruchy spánku. Pre závažnejšie prípady je pre turistov v miestnej nemocnici pripravená hyperbarická komora.

Príznaky výškovej choroby zmierňuje aj koka (obsahuje kokaín), považovaná v Peru už od dôb Inkov za posvätnú rastlinu. Rastie vo výškach nad 800 metrov. Buď žujete priamo lístky, ...

... alebo pijete mate de coca - kokový čaj - ponúkajú ho všade.Užívanie koky je zakázané na celom svete okrem andských krajín. Koka je historicky spojená s nápojom Coca Cola (USA 1886), dnes je kokaín z lístkov koky, používaných pri výrobe nápoja extrahovaný.Charakteristickú chuť Coca Cole dodáva extrakt z kolových orechov, obsahujúci kofeín.   
(Pozor! Pred prípadným letom do Mexika či USA si dôkladne prezrite batožinu: za nájdený kokový likér, čokoládu či nebodaj rovno listy rastliny dostanete vysokú pokutu, príp. pôjdete až do väzenia. Z tohto dôvodu sme museli pred odletom skonzumovať 5 čokolád s obsahom malých zelených lístkov. V mexickom Cancúne prezreli colníci náhodne vybraným turistom kufre do poslednej ponožky. Adeptov na kontrolu vyberal generátor náhodných čísel. Mňa si nevybral.)

Hotel Monasterio, patriaci do siete Belmond, je naozaj výnimočný. Dominuje mu rozľahlé štvorcové nádvorie s fontánou a 300-ročným cédrom.

Bývalý kláštor, postavený na mieste inkského paláca v r. 1592 (!), bol v r. 1965 prestavaný na hotel so 122 izbami a apartmánmi. A išlo o naozaj vydarenú premenu.

Počas pobytu si vychutnáte genius loci: snúbi sa v ňom stáročný šarm sakrálnej stavby s luxusnými hotelovými službami.  

Súčasťou hotela je aj pôvodná baroková kaplnka, môžete sa v nej dať aj zosobášiť.

Izby i chodby zdobia originálne historické umelecké diela. 

Izby sú zariadené s vkusom, s dôrazom na hygienu a služby.

Recepcia s pôvodnou klenbou. Hotel s dušou.

CUZCO (tiež Cusco) [čít. Kusko] - hlavné mesto legendárnej ríše Inkov. Podľa legendy boh Inti (Slnko), poslal na zem svoje deti (súrodencov a zároveň manželov); Manco Capac [Manko Kapak] a Mama Ocllo [Mama Okjo] vyšli z jazera Titicaca, držiac v rukách zlatý prút - príkaz znel: kde sa do zeme prút zaborí, tam založíte mesto. Po dlhom blúdení po horách prišli na širokú, úrodnú planinu. Zlatý prút sa tu zaboril do zeme, čo bol znak, že miesto je vhodné, aby tu vzniklo centrum ríše Inkov. Mesto, ku ktorému budú s úctou i bázňou vzhliadať jej obyvatelia i okolité národy. Historici datujú vznik Cuzca, a teda aj Ríše Inkov okolo r. 1200.

O stavebný rozvoj Cuzca, ako i o rozšírenie ríše sa zaslúžil 9. Inka - Pachacuti [Pačakuti] (1438-1471). Pri vojenských výbojoch si podrobil mnohé okolité etniká, prebudoval Cuzco, staval cesty, reguloval rieky, reformoval náboženstvo ... dal postaviť skvosty inkskej architektúry: Machu Picchu a Sacsayhuaman.

                                                                                (Wikipedia - Inca Empire)
Prvými vládcami Inkov boli náčelníci vládnuci malému územiu v okolí Cuzca. V čase najväčšej slávy ovládali Inkovia územie časti Kolumbie, Ekvádora, Peru, Bolívie, Argentíny a Chile, pás dĺžky 4.000 km, na ktorom vybudovali 39.000 km ciest. Na území Inkskej ríše žilo 10 miliónov ľudí. Sídlom vládcu a náboženským centrom krajiny bolo Cuzco. 

Dnes je Cuzco rušné mesto, v ktorom žije bezmála 400.000 obyvateľov. Dopravný ruch je veľký, a tak na rušnejších uliciach vidno mladé policajtky, ktoré odchytávajú turistov snažiacich sa vkročiť z úzkych chodníkov do jazdnej dráhy a ukončiť tak biedne svoj život. Keď k tomu prirátame ešte potácajúcich sa neaklimatizovaných Európanov a Severoameričanov, trpiacich závratmi z nedostaku kyslíka, ich úloha je nezastupiteľná. Mňa zachránili aspoň trikrát. 

Moju osobnú ochranku tvorili rovnako dve policajtky, ale v civile: snažili sa ma uchrániť pred nadmernou konzumáciou hovädzích steakov ich nahradzovaním rôznymi šalátmi.

Potomkovia Inkov pri kŕmení mláďat - hoci aj v predajni suvenírov. Čas nasnímania obrázku: 20:44 hod.

V noci nám pribudli červené krvinky, kokový čaj si tiež splnil svoju povinnosť, a tak ráno v plnej kondícii vyrážame do ulíc starobylého Cuzca.

Centrom starobylého i dnešného Cuzca je námestie, pomenované Plaza de Armas. Dnes je obklopené arkádami v koloniálnom štýle a turisti tu najviac navštevujú slávnu katedrálu so sochou čierneho Krista a jezuitský chrám.

Obe stavby sú postavené Španielmi po dobytí mesta na základoch zničených inkských palácov.

Starobylé Cusco bolo budované do podoby posvätného zvieraťa Inkov - pumy. Dnešné námestie tvorilo brucho pumy. V oblasti jej pohlavných orgánov stál najvýznamnejší a najkrajší chrám Inkov - Coricancha [korikanča], zasvätený najvyššiemu bohovi Inkov - Wiracochovi [virakočovi]. Jeho steny boli pokryté 700 kusmi rýdzeho zlata, priľahlá záhrada bola "osiata" trávou, kvetmi, lamami, vtákmi, motýľmi z čistého zlata a drahokamov, medzi ktorými sa "prechádzali" ženy a deti, tiež zo zlata. Zlaté slnko žiarilo na zlaté tróny, na ktorých sedeli múmie zosnulých inkských kráľov, ktoré vyzerali ako živé.
Španielski dobyvatelia, vedení Franciscom Pizzarom, v r. 1532 túto nádheru jednoducho barbarsky zničili, chrám vyplienili, zlato roztavili a odviezli do Španielska. Coricanchu prestavali na kostol Santo Domingo. 
Zaujímalo by ma, čo sa o Pizzarovi (ináč pôvodne negramotnému pastierovi svíň) učia deti v Španielsku, či ho náhodou nevykresľujú ako národného hrdinu, ktorý priniesol španielskému trónu slávu a bohatstvo.

Dnešné Cuzco je plné turistov, ktorí de facto väčšinu jeho obyvateľov živia. Ak sa chcete vyfotografovať s miestnymi ženičkami vyobliekanými v tradičnom odeve s malou lamou - alpakou v náručí, za 1 dolár vám ochotne zapózujú. 

Mnoho domorodcov vyrába upomienkové predmety, často priamo na ulici.

No a každé podnikanie vyžaduje účtovníctvo, v Cuscu na to stačí lavička na ulici, kalkulačka, papier a pero.

Na uliciach je mnoho detí, sú krásne a neposedné - ako všade.

Cuzco, to nie sú len paláce a chrámy, bežní ľudkovia bývajú často v nedokončených domoch. Za typické juhoamerické slumy (aké vidieť napr. v Riu) sa tieto štvrte nedajú považovať - aj keď ... 

... sem-tam môžete naraziť na takýto pouličný "psí hotel".

Naše hotelové raňajky boli pravdaže trochu odlišné. Ide však o uhol pohľadu - psom by určite nechutili.

Som 14. reinkarnácia božského, najvznešenejšieho 9. Inku - Pachacutiho (škoda, že ma nemôžete vidieť, pretože ležíte predo mnou tvárou k zemi) a chcem vám ukázať svoje najväčšie majstrovské dielo - pevnosť Sacsayhuaman.
(Pozn. z obrázku vidieť, že Inkovia vynašli m.i. aj okuliare. Schopný národ.) 

Sacsayhuaman [saksaj_uaman], v preklade z kečuánčiny Spokojný sokol - tajomná pevnosť nad Cuzcom. Kým mesto malo podobu brucha pumy, cik-cakovité tvary hradieb Sacsayhuamanu pripomínajú jej zuby.
Tento úžasný trojitý kamenný val postavila kultúra, ktorá nepoznala koleso, železo, nikdy nevidela koňa. A ktorá trvala menej ako 100 rokov. Kto chce, nech verí ...

Z trojitej hradby zostali len základné obrovité kamene, ktoré Španieli nedokázali odvliecť - za hradbami boli stavby, ktoré boli rozobraté a použité na výstavbu koloniálnych stavieb Cuzca. Predpokladá sa, že hradby boli pred španielskym vpádom o 3 m vyššie ako v súčasnosti - celé stáročia (až do r. 1930) slúžili ako akýsi kameňolom, z ktorého si mohol hocikto za malý poplatok nabrať kameň.

Pretože najmä anglickí turisti majú problém meno tejto pevnosti vysloviť, vymysleli sprievodcovia vhodnú mnemotechnickú pomôcku: Sacsayhuaman má vraj podobnú výslovnosť ako Sexy woman 😎
Najväčší kameň hradieb je vysoký 8,5 m a má hmotnosť 140 ton (podľa iných zdrojov až 300 ton! Kamene dopravovali z lomu vzdialeného 15 kilometrov!

Spôsob, akým Inkovia otesávali kamene, ako i spôsob ich dopravy z lomu i naskladanie na seba je dodnes záhadou. Existujú pochybnosti, či s primitívnymi nástrojmi, ktorými Inkovia disponovali, bolo vôbec také niečo možné. Množstvo špekulácií pripisuje výstavbu tohto gigantického opevnenia mimozemšťanom. Inkovia nepoznali koleso, ani nepoužívali ťažný dobytok.

Kamene licujú navzájom tak presne, že medzi ne nezasuniete žiletku!

Tiež ich tvar je dômyselný - vďaka výbrusom veľkých kameňov, do ktorých sú zasunuté menšie, stavba vzdoruje zemetraseniam, ktoré sú v tejto oblasti časté. Pri zemetrasení kamene odskočia od seba a následne sa poskladajú naspäť.

Terasovité políčka sú typickým prvkom inkskej architektúry. Slúžili na pestovanie plodín. 

Nedávno urobili archeológovia pokus: zručnému kamenárovi poskytli dobové nástroje Inkov, ktorými mal vyvŕtať dieru do kameňa výšky cca 70 cm. Trvalo mu to mesiac!

Dnešní domorodí obyvatelia - potomkovia Inkov sa vyznačujú malým vzrastom. Ich kroje sú nezameniteľné. Rozprávajú jazykom kečua (pôvodné ozn. runa simi = ľudská reč). Kečuánčina je ďalším úradným jazykom v Peru a Bolívii. Hovoria ním aj ľudia v časti Chile, Argentíny, Kolumbie. Niektoré slová z tohto jazyka používame aj my: chinín, guáno, kokaín, pampa, puma, lama ... A propo, lama - je ich viac druhov:
Divé lamy - guanako, voľne sa pasúce v krajine - lovia sa na mäso (mne príliš nechutilo), pri snahe ich odfotografovať sa k nim príliš nepribližujte - varovné znaky pred útokom: ak prekročíte distančnú vzdialenosť, lama sklopí uši dozadu; ak sa priblížite, opľuje vás; ak sa pokúsite na ňu siahnuť, pohryzie vás.
Domestifikovaná lama krotká je veľmi rozšírená, využíva sa najmä na nosenie nákladov (až 40 kg), ale i na vlnu.
Celebritami medzi lamami sú biela alkapa a zlatožltá vikuňa. Majú veľmi jemnú a veľmi cenenú srsť. Na obrázku sú dve krásne alpaky. 

Peru je domovom aj mnohých hudobných nástrojov, najmä dychových, najznámejšia je Panova flauta (jednu som si kúpil) a rôzne píšťalky.

Blízko hradieb bol postavený Chrám slnka, dnes z neho zostali len základy.

Sacsayhuaman leží o 250 m vyššie, než Cuzco. Neodporúčam ho navštíviť v prvý deň pobytu, kvôli príp. problémom s nedostatkom kyslíka.

Nad mestom sa týči monumentálna socha Krista, podobná tej v brazílskom Riu. Počul som o nej od sprievodcov túto historku, neviem však, či je pravdivá, zverejnenú som ju nikde nenašiel:
Do oblasti Cuzca prišlo vraj pár mladých podnikavých Palestíncov, ktorých zaujala
fáma, rozšírená medzi domorodcami, že vraj Inkovia spájali kamene Sacsayhuamanu tak, že medzi ne nalievali čisté zlato. A tak si zaobstarali výbušniny, navŕtali časť hradby a odpálili nálože. Nenašli, samozrejme nič. Vyvolalo to však silné pobúrenie obyvateľov Cuzca, a tak sa palestínska vláda rozhodla poslať mestu odškodnenie - sochu Krista.

Nabudúce pocestujeme Orient expresom cez Sväté údolie pozdĺž divokej rieky Urubamba až pod legendárne zvyšky inkského mesta, ktoré pozná celý svet. Po krkolomnej jazde v nekonečných serpentínach a vyšľapaní množstva schodov sa pred nami otvorí sen všetkých cestovateľov - Machu Picchu.