Ráno som otvorila oči a prvé, čo som zbadala, bola pivnica. Posadila som sa. Akoby tu dakto žil... Rita rozhodne nie... Vtedy som si spomenula na kocúra. Možno tu býva on. A teraz som mu to zabrala. Preto bol taký urazený! No čo som mala robiť, keď ma sem Samica položila.

   Zjedla som zvyšky a vrhla som sa do skúmania pivnice. Mala viac miestností. Táto časť ma nezaujímala. Vyšla som z nej a obzerala som sa. Dvere, dvere a dvere... všade dvere! A zavreté! To ma tu čaká zábava! pomyslela som si.

   Práve v tej sekunde sa otvorili dvere a v nich stál cudzí dospelý samec. Pozrel na mňa a vošiel do Domácej miestnosti, kde som predtým spala. Dvere von nechal otvorené. Teraz alebo nikdy! Vybehla som von. Na chvíľu ma oslepilo. Rýchlo som sa však zorientovala. Poobzerala som sa okolo seba. Oproti mne sedel nejaký Starý samec. Pozoroval ma. Nestačila som si ho poriadne obzrieť, lebo sa ku mne prirútila Rita a začala ma oblizovať.

   ,,Prežila si noc? Strakuš bol najedovaný, tak som ho prehnala až k záhrade.", vravela mi.

   ,,Kto je Strakuš?", spýtala som sa.

   ,,Predsa ten kocúr, ktorý vyzerá ako ty, ten nahnevaný.", vysvetlila mi.

   ,,Aha... môžeš ma prestať olozovať, viem sa umyť aj sama.", mňaukla som.

   Rita odbehla a ja som sa zahla za roh steny pivnice a bum! Narazila som hlavou do kvetináča. Lístky rastliny sa zachveli a ja som po nich skočila. Opäť sa zachveli. Skákala som po nich, kým ma to neprestalo baviť.

   Potom som pátrala ďalej. Zbadala som jablko ležiace na zemi. Skočila som po ňom. Ukázalo sa, že jablko je skvelá hračka. Vždy, keď som doň udrela, sa hýbalo. Skúsila som ho jesť, ale malo odpornú chuť. Uúdila som, že jablko je dobré iba na hranie a na nič iné.

   Vtedy vyšiel Samec a rozbehol sa po schodoch. Z nejakého dôvodu sa mi zježila srsť. Rita to asi zbadala, lebo pribehla ku mne. Ľahla si vedľa mňa a ja som sa k nej pritúlila.

   ,,Bojíš sa ho?", spýtala sa.

   ,,Neviem, vyzerá nebezpečne."

   ,,To aj je. Predtým tu nebol, len Samice si ho sem priviedla a spárili sa po ľudsky. Nemá ma moc v láske a ani moju loptičku.", vysvetlovala mi Rita.

   ,,Ty máš loptičku?"

   ,,Áno. Poď, ukážem ti ju.", zaštekala a vstala.

   Vyskočila som. Loptička je ako jablko. Drgneš do nej a začne sa kotúlať. A niektoré loptičky aj skáču, keď ich ľudskí samci a samice hodia. Rita mi priniesla loptičku a ja som sa s ňou chvíľu hrala. Skvelo sa kotúlala. Pri hraní spadla z chodníka a ja som zistila, že aj skáče. A to poriadne. Keď som sa za ňou rozbehla, otvorili sa dvere a na schody vystúpila Samica.