Marika sa ráno zobudila, vstala, obliekla sa a začala sa baliť. Do tašky nahádzala pár vecí na oblečenie a nejakú kozmetiku. Zavolala si taxík. Bol to taký malý rituál. Vedela, koľko má ešte času, kým príde po ňu auto. Vzala si papier a pero, zamyslela sa a napísala:

Drahý Tibor,

neviem, či Ťa to prekvapí, keď sa vrátiš z práce a ja tu nebudem, ale inak som nemohla. Nebudeš si so mnou robiť, čo si zmyslíš. A preto som sa opäť, po prebdenej noci rozhodla, že odchádzam k mamičke. Tvoje včerajšie správanie sa ma skutočne dotklo. Som sklamaná a dúfam, že si to uvedomíš, ako mi ubližuješ.  Musím Ti napísať, že Ťa stále ľúbim, ale hrdosť mi nedovolí ostať. Očakávam Tvoje ospravedlnenie, vieš kde ma nájdeš. Dúfam, že tento krát nezabudneš kyticu. Kľúče od bytu hádžem do schránky ako vždy.

Tvoja Marika

Marika odložila pero do zásuvky v obývačke . Prišla k oknu a odhrnula záves. Vonku už čakal taxík. Prebehla do kuchyne, kde na stôl rýchlo položila list. Nevšimla si, že tam už jeden list leží. Keď zatvárala dvere, oba listy nadleteli a potom pomaly klesli naspäť na obrus. Druhý list bol napísaný pevným mužským písmom:

Drahá Marika,

rozhodol som sa, že dnes použijem Tvoju zbraň ja. Musíš predsa uznať, že včera si urobila chybu Ty. Aj ja chcem raz vyskúšať, či ma ešte ľúbiš. Odchádzam. Keď budeš chcieť, nájdeš ma u Martina. Ja som Ti svoju lásku dokázal už mnoho krát. Vždy som pre Teba prišiel, keď si odišla k matke. Ospravedlnil som sa, aj keď som si nebol vedomý, že by som Ťa nejako urazil. Nečakám, že pre mňa prídeš hneď. Viem, že budeš deň - dva trucovať, ale upozorňujem Ťa, že teraz je rad na Tebe. Ja budem čakať aj mesiac,  kým si uvedomíš, že musíš raz ustúpiť. Obetuj raz aj ty trošku hrdosti!  Aby som dokázal, že to myslím vážne, svoj kľúč od bytu nechávam v predsieni.

Tvoj stále milujúci Tibor

V byte sa rozhostilo ticho. Kto ho ako prvý preruší a rozvíri vzduch?