Ako začať písať tento príbeh, netuším... Bol to deň
môjho rozchodu. Chaos, panika, slzy a zlomené srdce,
asi týmito slovami by som to opísala. To sa dialo
v mojom vnútri. Ale to, čo som dávala na povrch,
s tým nemalo vôbec nič spoločného. Áno, veď
to som JA. Nikdy ma už nikto neuvidí na kolenách.
Už nikdy nechcem byť ako anjel bez krídel, spadnutý
z neba. Nenašiel sa zatiaľ taký, ktorému by som dovolila
vidieť až na dno mojej duše, či srdca.

Nie je nič lepšie, ako riešiť rozchod zábavou
a kamarátom, ktorý ťa podrží. Skúsila som to
teda aj ja. Keď počujem hudbu, všetko dokážem
rozdýchať. No, priznať si, že moment, keď mi je fajn,
zmizne tak rýchlo, ako ten sladký hustý dym, ktorý sa šíri
asi každou diskotékou, by bolo, akoby som súhlasila s tým,
že som prehrala. Ale, ja som fakt prehrala - ja som sa zaľúbila
a on nie. Už viem, že to tak malo byť.
Pochopila som. Myslím, že ešte nie je
tak neskoro.

Ako som tam tak stála v ruke s cedulkou OPEN/CLOSE,
nedošlo mi, že možno príde ten, ktorý bude mať "OPEN
in MY HEART."

Prepáč, ale neviem si vybaviť ten moment, keď sme sa prvýkrát
uvideli. Možno preto, že láska je slepá a občas môže byť od teba
vzdialená na pár milimetrov a ty si ju aj tak nevšimneš. Veta:
občas chceme tých, čo si to NEZASLÚŽIA a tých, čo si to
ZASLÚŽIA nechceme ani vidieť... vieš je na nej asi kus pravdy.
Ale, ja ani neviem, čo som mala vtedy vidieť. To, že sme šli spolu
na inú disco, to, že si povedal, že ti niekoho pripomínam, či to, že
si nazval isté fotky za "FAKT NOBLESNÉ," ak to mali byť prvé
náznaky, prepáč, mrzí ma - prehliadla som ich. Možno to, čo som
nevidela ja, videl niekto iný. Vieš mám pocit, že narážky typu: choď,
veď "ON" tam bude, mi už mohli byť trochu jasnejšie. Stále však
nemám ten pocit, že sa niečo dialo počas tých momentov, čo sme
boli spolu. No. občas ani nevieš a postupne do seba všetko
pekne zapadá. Naše puzzle už mali pár spoločných dielikov, ale stále
neprišiel čas na to, aby sme ich začali pekne jeden po druhom spoločne
skladať. A možno, keby sme si tú námahu dali už vtedy, uvideli by sme
jasný obraz, ktorý by z nich vznikol ... že by - TY a JA ????

Nič nie je nemožné.... nebolo ani toto. Neviem, ako sa stalo to, že som
ti napísala a že ty si odpísal. Písanie o upútavke, bolo fajn. Úprimne,
čakala som starú overenú klasiku: skončí to skôr, ako niečo pekné
začne.

No, ale stále si tu. Mám pocit, že prvýkrát fakt nič nemusím hrať. Pravdu,
už ma to nebaví. Byť tá, akou ma chcú mať a nie tá, akou som.
Bola to fajn rola, ale teraz tu chcem byť sama za seba. Už nechcem nič
hrať, nie pred tebou.

Vieš o tom, že sú veci, ktoré sú úplne ZADARMO? Vieš, už som ti povedala
toto tajomstvo. Ale zabudla som na to hlavné: nie všetko čo je zadarmo, je
dokonalé. Pohľad na oblohu posiatu hviezdami, či na mesiac, je len pohľad.
No, ak máš práve v tom momente pri sebe niekoho výnimočného, dáva to
všetkému neskutočne magické čaro.

Možno by sa zdalo, že my dvaja k sebe patríme a ľúbime sa. Ale, bohužial,
nemám takú moc, poskladať z tých maličkých dielikov puzzlí, takýto
"noblesný obrázok." To by som musela byť "ozaj šikovná." Ale, sľúbujem,
ak mi dáš tú šancu, tak to skúsim.

Nechcem byť taká hlúpa a nechať ťa odísť s vetou: odpusť mi a usiluj sa byť
šťastný. Nechcem ti povedať až v posledný deň: ale áno, mám ťa rada, no
ty si to mojou vinou nevedel. Nemôžem ti to povedať v posledný deň, bolo by už
príliš neskoro. No, nemôžem ti to povedať ani teraz. Nie si práve pri mne.
Ale, buď si istý, že sa niečo také práve deje. Buď si istý, že ťa začínam mať
rada. A buď si istý, že prídu aj zlé časy, buď si istý, že v určitej chvíli, to budeme
chcieť jeden alebo druhý ukončiť, ale ver mi, že ak to nerisknem, budem to do
konca života ľutovať. Pretože mi moje srdce hovorí, že............ prepáč nerozumiem
mu, nikdy som ho nepočúvala, tak príď a pomôž mi rozlúštiť to, čo mi chce povedať.