... Povýšiť priateľstvo nad lásku...
Myslím, že ani neviem, prečo som ťa tak veľmi chcela opäť
stretnúť. Možno som len chcela vedieť, ako by to dopadlo,
keby...
Vtedy, pred tromi rokmi sme na seba nejako narazili v mojom
obľúbenom podniku. Obaja sme vtedy plánovali odísť do Anglicka.
Ty si tam už pracoval, no ja som sa chystala do úplne cudzej
krajiny. Začali sme sa spolu rozprávať a preberali sme asi úplne
všetko. Ešte si pamätám s akým ťažkým srdcom si mi hovoril o hrozných
spolubývajúcich a aký problém ti robilo, že v Anglicku majú všade
dva kohútiky. Možno preto, že sú tak strašne konzervatívni a
nepochopili by, že voda môže tiecť len z jedného. Tá naša debata
o tých snáď najväčších problémoch, pri ktoých je "hlad" v krajinách
"tretieho sveta" úplne nič, nám trvala skoro do piatej ráno. Keď
sme sa lúčili, sľúbili sme si, že si budeme volať a v Anglicku
dáme stretko.
To, že nie všetko dopadne tak, ako si to vysnívame, snáď vie každý
z nás. A presne tak to bolo aj so mnou. Príchod do Londýna nebol nejaký
famózny. Už viem, prečo tam žijú takí suchári bez fantázie a aspoň
štipky vtipu. Je to dosť smutná krajina, zahalená do večných mrakov.
Pocit, keď občas vykukne slnko, si chcete zachovať navždy, pretože sa
to veľmi často neopakuje. Naše občasné telefonáty, v ktorých si musel
počúvať množstvo blbostí, ktoré mi vírili v hlave, som mala hrozne rada.
Raz sa týkali toho, že hľadám prácu, že som práve prišla zo super párty alebo,
že som zaspala v metre a neskoro došla na pohovor. Viem, asi si čakal niečo iné,
ako debatu o tom, že mi bývalá au-pair robí zo života peklo. Áno, mali sme sa
stretnúť, mali... Lenže, všetko sa zmenilo v jednom jedinom okamihu. Ocitla som
sa v nemocnici a strávila som tam skoro tri mesiace. Možno to nie je dlho,
ale stačilo to na to, aby som zabudla na to, že som mala niekoho, kto so záujmom
počúval moje historky... Prepáč, nechcela som "zabudnúť". Na TEBA nie. Stalo sa.
Je mi to ľúto.
No, namiesto úžasného života v Londýne, som mala skôr pocit, že nič horšie som ešte nezažila. Preto nebolo iné východisko ako návrat domov. Nemám pocit, že som
práve o niečom takom snívala, ale aj zlá skúsenosť, je skúsenosť. Domáce  prostredie
a kamaráti mi nejako pomohli zabudnúť na tú pohromu. Čas ubiehal a mne sa začal
život vracať do starých kolají. Ako prichádzajú nové možnosti, tak prichádzajú noví
ľudia a občas sa stane, že spomienky sa vrátia. Nejakým zázrakom som sa dopracovaa k
menu, ktoré mi niečo hovorilo. Bola som si takmer istá, že to musíš byť ty. Asi je
to zvláštne, že som si ťa nepamätala, ale určité momenty v živote zmenia aj to,
čo nechcete, aby sa zmenilo. Napadlo ma... čo tak, napísať ti list. Mala som asi pocit,
že to všetko, čo ti chcem povedať, najlepšie vyjadrím listom. Nie vždy však nájdete
toho správneho príjemcu. Občas sa list dostane do iných rúk... A presne to sa stalo.
Neprišiel k tebe, bol pre teba, ale asi ešte nebol ten správny čas na naše stretnutie.
Osud to tak nechcel. Malo to trvať omnoho, ale omnoho dlhšie. Nerada sa vzdávam.
Ak za niečím idem, tak to dosiahnem. Občas to chce čas, ale stojí to zato. A stálo
aj tentokrát. Síce malo to iný spád, ako som očakávala. Bol začiatok januára a ja som
zohnala číslo na tvojho najlepšieho kamaráta. Mala som aspoň malú nádej, že ťa opäť
uvidím. Nešlo o nejaké "citové veci", len som chcela zas rozoberať veci, na ktorých
stojí "celý svet". No, nestalo sa tak, nemohol si byť môj kamarát práve vtedy, nie...
Asi by to nebolo to naj, mal si vtedy vzťah, nemal si čas nato, komplikovať si kľudný
život. Aj keď si treba ísť za svojím, občas je dobré nechať to tak. Ak urobíte maximum
a nič sa nezmení, je najvyšší čas si uvedomiť, že naj bude zabudnúť. Možno nebol ešte stále
ten správny čas. Snáď ten čas raz príde.
Verím v to, čo je medzi nebom a zemou. To, čo nás občas desí, ale asi len preto, že sa
bojíme toho, čo nepoznáme. Tak ako to, čo skrýva náš osud. To, čo nám ukážu karty,
čo nám povie veštkyňa. Nie každý tomu verí, ale ja áno. Vedieť to, čo nás čaká, je
trochu zvláštne až tajomné. Ako som mala vedieť, že to, kým sa stretneme, bude trvať
viac než len pár dní, týždňov, mesiacov... nie, boli to tri roky. Raz sa v našom
mestečku odohrala dosť veľká tragédia, ktorá spojila mnohých ľudí. Do mesta
prichádzali všetci, ale vtedy som to nejako nevnímala. Dokonca som ani príliš
neregistrovala to, že som ťa uvidela. Nebol opäť ten správny čas. Mala som vtedy
dosť komplikované obdobie a nezostávalo času na staré priateľstvá. Koleso osudu
mi však opäť dalo možnosť, mať ťa vo svojej blízkosti. Chcelo to síce čas, ale
hlavne to chcelo, aby som chcela ja. Mali sme sa stretnúť. Karty to tak chceli.
Prišlo leto a ja som práve prekonala celkom krutý rozchod. Začal mi chýbať
ten pocit, keď máš pri sebe niekoho, s kým môžeš debatovať do rána. Nabrala som
odvahu a opäť som to riskla. Dala som dokopy všetky spomienky, mená, známych a
nakoniec sa to oplatilo. Budú to už skoro tri mesiace, čo som ti konečne napísala.
Tá správa vôbec nebola obšírna, nemala žiadny veľký význam, veď o nič nešlo.
Ale, ja som aj tak neskutočne chcela, aby si sa ozval. Aj keď veľké kamarátstva
nevznikajú počas chvíľky, ktorú s niekým strávite v bare, ale na začiatok, to stačiť
musí. Niečo mi hovorilo, že sa to oplatí, opäť ťa stretnúť. Nakoniec sa to stalo. Opäť
sme sedeli v tom istom podniku, bavili sa opäť o najväčších problémoch sveta, s ktorými
sa určite nič iné nedalo porovnávať. Mám ťa opäť pri sebe. Myslím, že som našla zas to,
čo som stratila vtedy, pri hľadaní šťastia v Londýne. Ak sa mi nesplnil sen o úžasnom živote
v UK, nevadí... Možno tým všetkým človek občas musí prejsť.
Myslieť si, že príde veľká láska je smiešne. Občas je priateľstvo omnoho viac. To naše
je pre mňa viac, oveľa viac. Smiať sa, mať stále o čom hovoriť a občas mlčať, to zažiješ
len s priateľom, akým si Ty.
Viem, že som ti ešte ani nepovedala, ako veľa toto všetko pre mňa znamená...        Tak to skúsim TERAZ.

                ... Ďakujem za novú šancu...
                       ... Za to , že ti môžem tak trochu KOMPLIKOVAŤ život...
                               ... Predsa len prišiel ten spávny čas,
                                         povýšiť priateľstvo nad lásku...