Christopher Montgomery stál pred oltárom spolu so svojou nastávajúcou Adrienne Kinneyovou. Trinásty apríl bol okrem iného aj deň jeho dvadsiatych prvých narodenín. Tak ako aj on, „slávila" výročie svojho narodenia aj jeho najlepšia priateľka, Jessika, ktorá však nebola na obrade, pretože jej krátko pred začiatkom obradu prišlo akosi nevoľno a musela si urýchlene ľahnúť s obkladom na hlave. To ho trochu mrzelo, no pohľad na viac než krásnu Adrienne, jeho nevestu, ho rýchlo zbavil myšlienok na ostatné...
Všetko sa zdalo úplné dokonalé, nevesta neuveriteľne krásna sa usmievala na všetkých svadobných hosťov a netrpezlivo čakala na kňazovu otázku, na ktorú mala jednoznačnú odpoveď. Ženích bol trochu nervózny, pretože napriek všetkému, mal akýsi zvláštny dojem, že niečo na tom všetkom nesedí, no nemohol prísť na to, čo. Jessika by mu určite s radosťou poradila, že je to nevesta, no nebola tam a vedľa Sáry bolo prázdne miesto. Sára nevedela čo, ale bola si istá, že Jessika má niečo v pláne, ale tak ako aj Christopher nemala z toho všetkého dobrý dojem. Až ju mrazilo, keď si mala predstaviť, že s touto ženskou by mal jej brat stráviť celý zvyšok svojho života. Aj ona videla tie markantné rozdiely ich pováh i Adriennine motívy k tejto svadbe. Nemilovala ho, chcela jeho peniaze a postavenie a navyše fyzicky ju určite priťahoval, ale to je veľmi vzdialené skutočnej láske. Napriek tomu sa všetci tvárili nanajvýš spokojne, akoby všetci ostatní mali na očiach klapky. Také myšlienky blúdili hlavou zronenej Sáre, keď ju z letargie a ľútosti vytrhal kňazova veta:
„Berieš si ty, Christopher James Montgomery, tu prítomnú, Adrienne Suzette Kinneyovú za svoju zákonitú manželku...
A vtedy sálou zaburácalo prudké trhnutie vstupnej brány, Pred ňou stála uplakaná Jessika Aria Langstonová. Jej dlhé ohnivé vlasy boli akoby predzvesťou katastrofy, ktorá vstúpila do kostola spolu s týmto dievčaťom. Jej vzlyky boli také zúfalé a intenzívne, že všetci prítomní sa obrátili od ženícha a nevesty smerom k plačúcej dievčine. Jessika bezmyšlienkovite pribehla až k svadobnému páru a spustila:
„Chris, nemôžeš si ju vziať!" zúfalo sa naňho pozerali priezračne zelené oči jeho najlepšiej priateľky.
„Preboha, Jessika, čo to robíš?!!! Prečo by som, dopekla, nemohol?!!" Chris bol absolútne vyvedený z miery. Nechápal, o čo Jessike ide, no snažil sa tento škandál, čo najskôr ututlať, a tak ju chcel zobrať bokom do sakristie a rýchlo ju upokojiť a presvedčiť, aby nerobila zbytočné problémy. Jej správanie si vôbec nevedel vysvetliť. Jessika sa mu však vytrhla a ďalej srdcervúco nariekala. Sára bola Jessinym nápadom dosť zaskočená, no po chvíľke sa pobavene usmievala, zatiaľ, čo ostatní, vrátane jej rodičov a bratov, mali od úžasu doširoka otvorené oči a niektorí zabudli, dokonca, zavrieť aj ústa.
Adrienne Kinneyová v tej chvíli strácala všetko zo svojej noblesy, pretože vyzerala ako ropucha, čo sa chystá prasknúť od jedu. Nemohla Jessiku udrieť, pretože to by sa určite nepáčilo ani Chrisovi, a navyše aj ostatní v kostole by videli, že stráca kontrolu pre to hlúpe dievčisko. No ak by mohla, urobila by to s najväčšou radosťou.
„Prestaň a sadni si na svoje miesto," ukázal na miesto vedľa Sáry, ktorá sa takmer pučila od smiechu, aj keď nikomu okrem nej do smiechu nebolo.
„Christopher, nemôžeš si ju vziať! Nemôžeš...lebo, .....čakám tvoje dieťa!" dokonca aj Sáru prešla chuť do smiechu, keď sa kostolom rozľahlo toto Jessikine vyhlásenie. Až v tej chvíli pochopila, čím si Jess chcela poistiť, že to manželstvo sa neuskutoční. A pochopila aj to, prečo jej to všetko nechcela povedať, pretože by jej určite nedovolila zničiť si vlastnú povesť, celkom verejne! Vedela, že Jessikine šance na normálny usporiadaný živoť sa scvrkávajú na minimum. Iba ak by si ju vzal Christopher, no podľa toho, ako sa teraz tváril, Sára pochybovala, že by jej to jedného dňa odpustil.
Jessika si uvedomovala závažnosť svojho vyhlásenia i to, že je to lož. Ale vedela aj to, že teraz si Chris nebude môcť Adrienne zobrať. Kým sa zistí, že to nie je pravda, niečo už len vymyslí...
„JESSIKA! Ako môžeš takto klamať?!" chytil ju za plecia a neveriacky ňou zatriasol. No Jess mu hrdinsky vzdorovala a hrdo mu hľadela do očí. Christopher neveril vlastným ušiam. Nikdy s Jess nespal. Nikdy ju nebral ako ženu. Bola predsa jeho priateľka, tá najlepšia....a nakoniec mu urobí toto.
„Nezapieraj Christopher!" snažila sa túto frašku dohrať dokonca. Ani sa nemusela nútiť a slzy sa jej opäť začali kotúľať po lícach, to už bola polovička hostí presvedčená, že Jessika je obeť jeho sexuálnych chúťok a Christopher je grobian. Takmer každý vedel, že Jess a Chris mali k sebe vždy blízko, ale nikto netušil, že až tak...
Jessika ako zmyslov zbavená nariekala a jej vzlyky sa odrážali od múrov kostola a bolesť v jej hlase prenikala takmer do špiku kostí. Bolo ťažké jej neuveriť, dokonca aj Chrisovi vlastní rodičia začali pochybovať o rytierskosti svojho syna.
„Jess!" zahrmel Christopher nevediac čo robiť v tejto prekérnej situácii a navyše všetkým na očiach. Kňaz sa medzitým odobral do sakristie, pretože mu vraj s celej situácie prišlo zle, čomu sa Chris vôbec nečudoval. Len nemo a neveriacky civel na plačúce dievča pred ním, ku ktorému strácal rešpekt i dôveru.
„Christopher! Čo to tá fľandra trepe! Hádam naozaj s tebou nečaká pankharta!" ostrý tón Chrisa prebudil, a tak sa snažil privolať pár chlapov, ktorým prikázal odviesť Jessiku, no boli na opačnej strane kostola, tak im trvalo kým pochopili, čo od nich chce.
„Nie, Adrienne, nie je to pravda, prisahám, naozaj neviem prečo to robí!"
„Christopher! Ako môžeš??!! Čo bude s naším dieťaťom? Prosím Christopher, neber si ju. Ja ťa milujem!"
„Aspoň niečo, čo povedala bola pravda," pomyslela si Sára.
Christopher bol viac než nazúrený a zmätený jej správaním.
„Jessika, nemôžeš byť tehotná, veď..." jeho slová prerušila akási žena z lavice, ktorá ho nazvala grobianom a úchylákom. Ľudia sa začali nahlas zhovárať o tejto záležitosti a nahlas dávali najavo, kto komu viac verí.
Jessika vedela, že keď to dostala až tu, už nemôže cúvnuť. Bála sa ako Chris zareaguje, ale bol to ten povestný bod varu, ktorý by dotiahol túto situáciu úplne do konca. Triasla sa od strachu a vzrušenia z toho, čo sa práve chystala urobiť, ale dohnala sa k tomu. Ani nevedela ako, pristúpila bližšie k „svojmu najlepšiemu priateľovi", ktorý bol taký vyvedený z miery, že keď priložila svoje pery na jeho, ani neprotestoval a nakoniec to bol on, kto letmý bozk prehĺbil. Bozkával ju. Celkom dobrovoľne. Jessike to po počiatočnom šoku došlo, no nával emócii, čo tomu nasledovalo ju úplne opantal a zdalo sa, že Chris je na tom podobne. Zrazu však precitla a uvedomila si, že všetci na nich civia a Adrienne zbledla ako stena. To ju úplne prebralo a s veľkou nevôľou, ale aj námahou sa od Christophera odtrhla a utekala preč. V kostole panovalo úplne ticho, čo zrejme vyvolalo Chrisovo opätovanie bozku. Teraz aj tá druhá polovica, čo verila Chrisovi, bola presvedčená, že Chris bude naozaj otcom. Nikomu by ani len nenapadlo, že tí dvaja sa dnes bozkávali po prvýkrát.
Christopher si nevedel vysvetliť, ako mohol takto stratiť hlavu. Keď mu Jessika ponúkla pery, akoby na všetko a všetkých zabudol. Vyvolala v ňom také pocity, o ktorých ani netušil, že je možné ich cítiť. Napriek tomu si to nechcel priznať pred sebou samým. Dokonca ani keď sa bozkával s Adrienne, s najkrajšou ženou v Southamptone, ak aj nie v celkom Anglicku, necítil nič podobné. Pritom Adrienne bola v týchto veciach skúsenejšia a Jessika úplný zelenáč. Nerozumel tomu a nemal ani čas nad tým premýšľať, pretože po Jessikinom výstupe sa v kostole strhla trma-vrma, každý sa hádal o tom, ako to vlastne je a vymýšľali sa také hrozné verzie, že keď to Sára začula, vedela, že Jessikina reputácia je stratená. O Chrisa sa nebála, bol muž a mal titul i majetok, Jess nemala nič.

Svadba sa, samozrejme, napokon nekonala. Jessika predviedla prvotriedny škandál. Ešte v ten večer chcela svoje konanie Chrisovi vysvetliť. No akonáhle ju uvidel v hale, začal neuveriteľne vyvádzať. Majordómus ju do kaštieľa ledva pustil. Mračila sa a niečo si ustavične šepkal. Jessika z toho nemala veľmi dobrý pocit. Nakoniec, bývala tam a nechcel ju pustiť, to neveštilo nič dobré. Dúfala, že čoskoro si po ňu príde strýko a bude môcť odísť, aby sa na takú dobu, kým sa na ňu prestane Christopher hnevať.
Keď ju zbadala Elizabeth Montgomeryová, Chrisova matka a jej krstná, pozvala ju do knižnice, aby sa porozprávali. Prijala ju úplne normálne ako toľkokrát predtým. Očividne nebola z novovzniknutej situácie veľmi sklamaná. S úsmevom sa jej spýtala:
„Drahá, inak sa to prekaziť nedalo? Zlatko, takto si si zničila povesť, bude veľmi ťažké nájsť ti manžela, ak nie nemožné." Jessika sa len mlčky rozplakala, pomaly začínala ľutovať, čo urobila, ale nie pre svoje šance na výdaj, ale kvôli Chrisovi. Neprežije to, ak sa s ňou už nikdy nebude chcieť rozprávať.
Elizabeth poslala Jessiku za Chrisom, ktorý bol v pracovni, sama zostala sedieť v knižnici a uvažovala nad Jessinym počínaním a nad škandálom, ktorý predviedla. Zostala jej naozaj mizivá šanca na slušný výdaj a lepšiu budúcnosť. Iba ak by si ju chcel niekto zobrať pre ten kus pôdy a celkom slušný obnos, ktorý však získa až vo veku dvadsať jeden, až vtedy bude môcť disponovať svojim majetkom........bola tu ešte jedna alternatíva. Christopher. Ale Elizabeth dosť vážne pochybovala, že jej Chris tak ľahko odpustí a ožení sa s ňou, a to aj napriek tomu, že ju miluje. Na to mala lady Montgomeryová nos. Po tomto škandále by bol jediný možný kandidát na Jessikinho ženícha, ktorý by nevyvolal žiadny ďalší nemravný škandál.
„Mladosť - pochabosť," povedala si sama pre seba, keď uvažujúc opúšťala knižnicu.

****

„Jess?" prekvapene, no nie až tak namosúrene zareagoval Christopher, keď sa objavila pred dverami pracovne, kde sa práve snažila dať si svoje myšlienky a pocity dokopy.
„Christopher,.....ja...chcem s tebou hovoriť," začala veľmi opatrne.
V prvej chvíli mala pocit, že prikývne a ponúkne jej kreslo oproti nemu, no náhle vstal a podišiel k nej s neidentifikovateľným výrazom na tvári. Christopher uvažoval nad tým, čo urobil, čo urobila ona, a nevedel na koho sa hnevať väčšmi, či na seba, alebo na Jessiku. Bol si viac než istý, že ak by sa ho znovu pokúsila pobozkať, zareagoval by tak, ako predtým v kostole. A toho sa bál. Pripadalo mu to veľmi zvláštne, veď mu vždy bola niečo ako sestra.
„Ja s tebou nechcem hovoriť, prosím Ťa, chod preč," povedal celkom pokojne bez nejakých emócii. Jessiky sa to dotklo viac ako keby kričal.
„Chris......ja som ti len chcela povedať, že som to urobila len kvôli tebe, Adrienne nie je taká, ako si myslíš, naozaj, musíš mi veriť!"
„Povedal som, že s tebou nechcem hovoriť!" jeho hlas znel stále pokojne, no v očiach mal hroznú búrku, ktorú Jess nechcela rozpútať, a tak sa otočila, že sa pôjde vyplakať do svojej izby, vzápätí ju však zastavil Chrisov hlas.
„Jessika," znelo to tak ľadovo, nikdy jej nehovoril Jessika ale Jess, ale zdalo sa, že tomu už odzvonilo, „nechcem Ťa už nikdy vidieť, nikdy, rozumela si? Vyhýbaj sa mi, dobre? A zavri za sebou dvere, chcem byť sám!"
„Ako si želáte, gróf Montgomery," povedala s bôľom v hlase a zadržiavajúc plač sa rozbehla do svojej komnaty pričom tresla dverami pracovne tak silno, že aj lady Montgomeryová už vedela, že sa nemýlila, keď predpokladala, že Chris nebude schopný tak skoro Jessike odpustiť.
Jess spustila svoj potláčaný plač, len čo zavrela dvere svojej izby, bol to nárek taký trpký a plný bolesti, tíšila ho len veľmi ťažko. Snažila sa prestať, ale kdesi vnútri bolo niečo, čo sa neľútostne dralo na povrch a ona to nemohla zastaviť. Vedela, že na svoje šestnáste narodeniny, žiaľ, nikdy nezabudne.