Keď láska spaľuje i zabíja

                                  zároveň,

ťažko je udržať normálnu

                                  úroveň.

Úroveň mojich myšlienok a citov,

čo pretkané sú najjemnejšou niťou -

                                  - množstvom spomienok.

Romantik vo mne zhasína,

plamienok v duši páli ma,

tak by som mu pomôcť chcela,

rozpáliť v oheň. Je to vari veľa?

Zhorieť v láske asi

            lepší koniec je,

ako sa topiť

v slzách beznádeje

a čakať či príde niečo sladké

- milované,

či dotknú sa jeho nežné dlane

mojej maličkosti.

Spútaná bôľom nemám na výber,

(mňa sa to najviac týkalo)

na mňa tu nikto nemyslel,

a nikto sa ma nepýtal,

keď šálka bude dopitá,

                 čo a ako ďalej.

Vonku je život v normále,

i úsmev sem tam vletí,

len v hĺbke duše – v centrále

je tak ako pri vysokej peci.