Hryzieš ma do nôh keď
Kráčam cestou celkom inou
Než sme si priali
Rozdrvenú na kúsky ľadu
ma piješ s Metaxou tak chladnou
Až ťa rozpáli
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Čakám. Hodiny tikajú tik-tak. Uvedomujem si, ako čas ubieha všade rovnako. Sedím na posteli v južnej časti Európy , čakám. Nádych, výdych. Už chcem byť v jeho náručí, cítiť jeho vôňu a dotyky. S ním je všetko krásne, ach tie príbehy o láske, vždy som sa z nich smiala a myslela si, že zaľúbení sú…
Hryzieš ma do nôh keď Kráčam cestou celkom inou Než sme si priali Rozdrvenú na kúsky ľadu ma piješ s Metaxou tak chladnou Až ťa rozpáli
Skoré ráno. Pouličným lampám pomaly končila nočná šichta a ju opät čakalo túlalanie sa poloprázdnym mestom. Toľkokrát kráčali spolu touto ulicou, smiali sa a vychutnávali si prítomnosť. Pred očami videla samú seba ako sa so smiechom rozbehla. ,,Mám ťa!´´ takmer cítila na šiji jeho zrýchlený dych…
31.10.2013 Je to ako zívanie ranného slnka, ktoré ju každé ráno pichá ostrými lúčmi priamo do oka a prebudí ju. Pocit, že niečo nové prichádza. Prebúdzanie sa. Nový deň , kým slnko prepláva po oblohe, čaká ju množstvo nádychov. A starnutie. Blíži sa k dvadsiatemu roku, dvadsať rokov a…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od blata, na viacerých miestach je…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Pridať nový komentár