Hryzieš ma do nôh keď
Kráčam cestou celkom inou
Než sme si priali
Rozdrvenú na kúsky ľadu
ma piješ s Metaxou tak chladnou
Až ťa rozpáli
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Čakám. Hodiny tikajú tik-tak. Uvedomujem si, ako čas ubieha všade rovnako. Sedím na posteli v južnej časti Európy , čakám. Nádych, výdych. Už chcem byť v jeho náručí, cítiť jeho vôňu a dotyky. S ním je všetko krásne, ach tie príbehy o láske, vždy som sa z nich smiala a myslela si, že zaľúbení sú…
Hryzieš ma do nôh keď Kráčam cestou celkom inou Než sme si priali Rozdrvenú na kúsky ľadu ma piješ s Metaxou tak chladnou Až ťa rozpáli
Skoré ráno. Pouličným lampám pomaly končila nočná šichta a ju opät čakalo túlalanie sa poloprázdnym mestom. Toľkokrát kráčali spolu touto ulicou, smiali sa a vychutnávali si prítomnosť. Pred očami videla samú seba ako sa so smiechom rozbehla. ,,Mám ťa!´´ takmer cítila na šiji jeho zrýchlený dych…
31.10.2013 Je to ako zívanie ranného slnka, ktoré ju každé ráno pichá ostrými lúčmi priamo do oka a prebudí ju. Pocit, že niečo nové prichádza. Prebúdzanie sa. Nový deň , kým slnko prepláva po oblohe, čaká ju množstvo nádychov. A starnutie. Blíži sa k dvadsiatemu roku, dvadsať rokov a…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Už nie si ten malý chlapec,
čo kriedami kreslí na chodník
autá a tajné odkazy.
Také, čo len ty chápeš.
A keď ich niekto vymaže,
tak mu len jazyk vyplazíš.
Už nie si ten malý chlapec,
ktorý na konci ulice
začína plniť svoje sny.
Bol si vraj všade,
s prstom na mape
neprídeš nikdy…
Pridať nový komentár