Šíp, ako majestátny strážca sútoku Oravy s Váhom, má naozaj výnimočné postavenie. Podľa  geografov patrí do Veľkej Fatry, ochranári ho pričlenili k Malej Fatre a v starších turistických sprievodcoch sa udáva, že sa nachádza v západnej časti Chočských vrchov. Aby toho nebolo málo, inde si zase prečítate, že je to najvyšší vrch  Šípskej Fatry. Šípu samotnému je to však jedno. On s tým nemá žiadny problém a ľudia nech si to riešia sami. Nech je ako je, v jednom musia mať jasno všetci. Je to nádherný kopec. Je až nebezpečne krásny, najmä vtedy, keď šoférujete auto na hlavnom ťahu Žilina – Poprad a pri Kraľovanoch sa naň zadívate. Okamžite zatúžite stáť na jeho vrchole a na chvíľu zabudnete na volant i cestu pred sebou.

   Keď sme premýšľali, na ktorom vrchu si vychutnať pokračujúce babie leto, vyhral s veľkým náskokom Šíp. Nielen pre vrchol samotný, ale i krásu dolnej Oravy a nezameniteľnú atmosféru horskej osady Podšíp.

V sobotu,31. októbra, stojíme o siedmej ráno na peróne železničnej stanice v Kraľovanoch a čakáme na osobný vlak, ktorý nás odvezie do neďalekých Stankovian.  Šíp sa ešte kúpe v rannej hmle a my sme už celí nedočkaví vyraziť. O chvíľu  vystupujeme v Stankovanoch, upravujeme si paličky a po žltej turistickej značke kráčame za novými zážitkami a nádhernými výhľadmi.

Dvíha sa ranná hmla a na modrej oblohe po celý čas kraľuje slnko. Po stúpaní lesom si prvé výhľady do okolia užívame v širokom trávnatom Žaškovskom sedle.

Po krátkom stúpaní za ním sa dostávame na rozsiahlu poľanu s ďalekými výhľadmi na masív Choča, Ostrú a Tupú skalu. Na obzore svieti už zasnežený hrebeň Roháčov.

Z poľany strmo stúpame bukovým lesom na naklonenú lúčku. Vľavo čnie biele vápencové bralo s jaskynkou, ktorú miestni volajú Škutova komora.

Tu si chvíľu pri čaji z termosky oddýchneme, pokocháme sa peknými výhľadmi do údolia Váhu a potom už opäť strmo stúpame popod hrebeň Okrúhlej skaly do sedielka pod hlavným vrcholom.

Z neho sa krátkym výšvihom dostávame na východný, hlavný vrchol Šípa.  Je z neho skvelý panoramatický výhľad na Veľkú Fatru, Chočské vrchy a Roháče. Neponáhľame sa, užívame si ďaleké výhľady i jesenné slnko, tešíme sa zo života.

Keď sa tejto krásy nabažíme do sýtosti, strmo klesáme ku krátkej skalnej tiesňave, úzkej miestami až tak, že obéznejší turista po nej ani neprejde.

Suťovitým chodníkom, ešte stále v klesaní, prichádzame na okraj lesa a na záver nás čaká výstup až k smerovníku a drevenému krížu na západnom vrchole Šípa.

Opäť je nám odmenou prekvapujúco krásny výhľad do údolia Váhu.  Vôkol nás sa rozhostila pohoda, pokoj a radosť.Aj takéto vzácne chvíle však majú svoj koniec. Pri strmom zostupe do údolia rieky Orava nám pomáha predstava ďalšieho výnimočného zážitku. Chodník totiž vedie cez horskú osadu Podšíp.

Úchvatnú scenériu vrchárskej  osady so Šípom v pozadí pomohli zachrániť ochranári okolo Mikuláša Hubu.  Malá drevenicová osada už dnes nemá stálych obyvateľov.

Poslední ju opustili v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Dreveničky však stále s obľubou využívajú chalupári.

Zastavil sa tu čas a je tu velebne. Nechce sa nám odísť, ale inak sa nedá.

Nestihli by sme Orávku. Takto pekne volajú Oravci vláčik z Kraľovian do Trstenej.

Prechádzame lávkou pre peších ponad rieku Oravu.

Na staničke - Kraľovany zastávka - nastupujeme na vlak.

Orávka nás odvezie tam, kde tento výnimočný deň začal. Do Kraľovian, na sútok Oravy a Váhu, ktorý stráži majestátny Šíp.  

                                                                                                                                                   Ahoj  Jana a Ivan