V máji sme dokončili splav Čiernej Vody zo Sládkovičova až do jej ústia do  Malého Dunaja. V úseku Sládkovičovo (most smer Veľké Úľany) až do obce Čierna Voda tečie riečka pôvodným korytom, ktoré pekne meandruje a preniesť dve nesplavné haťky nie je problém. Za obcou Čierna Voda však rieku preložili do umelého kanála. Ten je rovný  ako priamka a plavba ním už je monotónna a fádna. Asi kilometer za  mostom v Čiernej Vode  oddeľuje hrádza umelý kanál a staré koryto. V ňom riečka Stará Čierna Voda   meandruje ešte minimálne ďalších 25 r.km. Približne 13 km pred Kolárovom, sa  vo svojom pôvodnom sútoku vlieva do Malého Dunaja. Keď sme sa pri iných splavoch „motali“ po Žitnom Ostrove, nezabudli sme si pozrieť aj túto zaujímavú a asi aj zabudnutú riečku.  Pohľad na ňu vo Vozokanoch, v Tomášikove a v Kráľovom Brode nás uistil, že sa určite pokúsime splaviť aj ju.   

Najmä pod Kráľovým Brodom, kde do Starej Čiernej Vody ústi Salibský Dudváh, by to  nemal byť problém. Táto reportáž už vlastne mala byť z jej splavu. Ale... Objavila sa možnosť byť na vode dva dni a bivakovať  vo voľnej  prírode. Ísť na spomínanú prieskumnú plavbu s  plne naloženou Pálavou, by asi nebolo rozumné. Stará Čierna Voda ešte chvíľu počká. Aby sme si ju nerozhnevali a úplne ju neobišli, skombinovali sme náš splav Klátovského ramena, Malého Dunaja a Váhu tak, že  sme aspoň nahliadli do jej ústia.

   Deň prvý:  Odrážame v Topoľníkoch pod mostom a Klátovským ramenom s priezračnou vodou, množstvom rýb a kobercom kvitnúcich žltých lekníc, sa plavíme do Malého Dunaja.

Aj za sútokom (46,0 r.km) je ešte  istý čas  v Malom Dunaji  vidieť čistý pás vody z Klátovského ramena.

Vody je po predchádzajúcich dažďoch až až a celkom tečie, takže ani nie za hodinu sme už na sútoku Starej Čiernej Vody s Malým Dunajom (38,6 r.km). Našu zvedavosť a predstavivosť uspokojíme aspoň tak, že  čosi vyše kilometra pádlujeme proti prúdu Starej Čiernej Vody.

Zastaví nás  až nesplavná prekážka z popadaných stromov, ktorú sa nám nechce prenášať. Je to tu dobrá divočina. To ale našu chuť na Starú Čiernu Vodu ešte znásobilo.

Musíme sa však psychicky pripraviť na časté prenášania, husto zarastené brehy plné žihľavy, mraky komárov a ďalšie vodácke radovánky. Vraciame sa do  ústia a pokračujeme dole prúdom Malého Dunaja.

Je búrkové  dusno, tak si doprajeme oddych a prvú tohoročnú riečnu kúpačku. Za chrbtom nám začína hrmieť a oblohu križujú blesky. Nejaký čas sa ešte hráme s búrkou naháňačku. Keď začne pršať a schováme sa na brehu, prestáva pršať. Keď si sadneme do člna a pokračujeme, spustí sa lejak... Tak nám neostáva nič iné, iba v daždi čo najrýchlejšie pádlovať až do Kolárova.

Vplávame do Váhu, prenášame cez hrádzu a „zachraňujeme sa“ vo veľmi peknom areáli plávajúceho vodného mlyna, kde nám vzhľadom na počasie ponúkajú ubytovanie pod strechou. 

Celkom radi túto možnosť prijímame. Spacáky, karimatky, stan a ďalšie saky paky ťaháme zbytočne! Moja romantická predstava o ohníku na brehu rieky sa nekoná a odkladá sa na neskôr.  Večer si ešte vypočujeme predpoveď počasia. Aj na nedeľu hlásia okolo obeda silné búrky, tak si nastavujeme budík na piatu ráno. Chceme ešte splaviť Váh až po jeho sútok s Dunajom v Komárne. Žiadne ponocovanie, zajtra nás čaká skoré ranné vstávanie, ide sa spať.  

  Deň druhý:  Ranné brieždenie „pretne“ krutý zvuk budíka a o 6 15 sme už v prúde Váhu, podľa starších vodáckych sprievodcov Vážskeho Dunaja (vyberte si).

Uvedomujeme si, že  teraz nám už nezostáva iná možnosť, len v každom počasí prepádlovať celých 24 r.km až do Komárna, tak sa radšej neflákame. Súri nás aj hrmenie, ktoré sa opäť ozýva za naším chrbtom. Zatiaľ však neprší. Po čase si na blesky a hromy za nami zvykneme a doprajeme si dokonca dlhšiu prestávku.

Vo Váhu je tiež veľa vody a miestami je pod vodou aj pobrežný pás stromov. Do početných ramien na oboch brehoch sa dá vplávať.

Vďaka pravidelným kilometrovníkom na oboch brehoch si vieme presne  vypočítať aj rýchlosť , akou sa plavíme. Zhruba 6 km za hodinu. Pomaly sa blížime  k sútoku Váhu so Starou Nitrou a obdivujeme trénujúcich rýchlostných kanoistov z komárňanskej liahne úspešných olympionikov.

Dokonca ustáva i hrmenie a vyjasní sa aj sivá, zatiahnutá obloha. Približujúce sa Komárno nám signalizujú rybárske chatky, hausbóty a železničný most, ktorý podplávame. Pristávame hneď za cestným mostom, necelý kilometer pred ústím Váhu do Dunaja.

Náš zvyk, vplávať  vždy až do ústia rieky a symbolicky „vhupnúť“ do Dunaja, zmaril silný prúd. Protiprúdnu plavbu by sme asi nezvládli. Nevadí. „Skladačka“ zostavená z "kúskov" Klátovského ramena, Malého Dunaja, Starej Čiernej Vody a Váhu, bola aj bez tejto symbolickej bodky veľmi pekná.

     Predstava silnej voňavej kávy nás neomylne vedie do Čárdy na Váhu.  Sme radi, že dnes sme naháňačku s búrkou vyhrali my. Po káve chytáme druhý dych a na kúsku trávy si na komárňanskom nábreží staviame náš nový stan.

Na tomto splave mal mať premiéru. Keďže sa nekonala, tak nech aspoň vidíme, čo sme kúpili. Ešte sme stihli zbaliť stan i čln, keď sa zrazu rozfúkal studený silný vietor a z neba sa začali valiť prúdy vody.

Opäť sa vraciame do čárdy a čakanie na koniec dažďa nám spríjemní fajnové, poriadne štipľavé halászlé. Búrka nie a nie skončiť, musíme si objednať taxík, ktorý nás odvezie na železničnú stanicu. Vlakom sa dostaneme do Dunajskej Stredy, kde prestupujeme na autobus, ktorý nás odvezie do Topoľníkov. Tam nás čaká auto.

                                                                                                                                                   Ahoj Jana a Ivan