Voda jednoducho k Veľkej noci patrí. Poňali sme to svojsky a rozhodli sme sa jeden deň veľkonočných sviatkov  venovať  splavu. Takému, ktorý bude naozaj sviatočný.   Plaviť sa Klátovským ramenom, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou, je pre vodáka skutočne ojedinelý zážitok.

Klasické riečne rameno vzniká oddelením od rieky. Zaujímavosťou Klátovského ramena je fakt, že nevzniklo oddelením od Malého Dunaja a nemá ani svoj prameň. Vzniká vďaka silnému výveru spodných vôd za obcou Orechová Potôň, v časti Lúky. Vďaka tomu je Klátovské rameno tokom s najčistejšou vodou na Slovensku.  Je to unikátne miesto, ktoré kypí životom. Svojho času zaujalo dokonca chýrneho oceanológa Jacquesa Yvesa Cousteaua, ktorý ho zaradil do svojho dokumentárneho filmu o Dunaji.  Z dôvodov najprísnejšej ochrany bolo pre vodákov dlhé roky absolútnym tabu.  Všeobecný zákaz plavby tu platí aj dnes, ale na obecnom úrade v Dunajskom Klátove  sa dá vybaviť povolenie a s ním  sa môžete touto živou divočinou plaviť bez obáv.

   Klátovské rameno nemá vo svojom hornom úseku podobu súvislej vodnej plochy.Tvoria ho početné jazierka s bohatým brehovým porastom.

Súvislý tok začína až od osady Čótfa.  Rameno je splavné od obce Dunajský Klátov. Na niektorých miestach má  hĺbku len niekoľko centimetrov, inde až päť metrov. Jeho šírka, spolu s brehovými porastmi, je 25 až 70 metrov.

Pri moste v Dunajskom Klátove zvažujeme, kde začať. Jana navrhne ísť ešte hore prúdom, k začiatkom Klátovského ramena. Autom sa po poľných cestách dostaneme  až do osady Čótfa, kde si však uvedomíme, že ak chceme Klátovské rameno splaviť až po jeho sútok s Malým Dunajom, súri nás už čas a musíme začať nižšie. Vraciame sa k mostu v Dunajskom Klátove, ten  však blokujú spadnuté stromy.

O pár metrov nižšie, pri Klátovskom vodnom mlyne by nás aj tak čakala prvá prenáška, začneme teda tam.

    Vodný mlyn v Dunajskom Klátove je unikátnou technickou pamiatkou. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí, neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. V roku 1920 ho postavil Ján Csefalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený. Po vojne sa používal už len do roku 1950.

V roku 1987 bol zrekonštruovaný a dnes patrí múzeu v Galante.  Pri mlyne nás prekvapil pracovný ruch pri úprave jeho  bezprostredného okolia. Všetky práce prebiehajú pod prísnym dozorom pamiatkarov.

Chystáme Pálavu, vymeníme si zopár informácií s majstrami, ktorí rekonštruujú mlyn a konečne odrážame.

   Pár záberov pádlom a pripadáme si, ako keby sme sa preniesli do dávno minulých dôb. Voda je priezračne čistá, takže jasne vidíme plávajúce ryby a vodné rastliny. Akoby sme sa pozerali na akvárium. V plytkom ramene už vyháňajú prvé listy biele lekná a žlté leknice.  Naša plavba pripomína slalom medzi popadanými stromami.

Z Janinho denníka:

Cvak-cvak-cvak. Chcem všetku tú nádheru zachytiť. Mať ten správny záber. Cvak-cvak-cvak. Odrazu sa spúšť zadrhne. Nejde zatlačiť. Do..., kliala by som ako kočiš. To sa ale pre dievča nehodí. Ale čo, keď pozriem na vyfotený záber a – nie je to ono. To, čo vidím očami, je iný svet. Úchvatnejší, úžasnejší, čarovnejší, jediný taký... No čo už, aspoň sa nemusím báť, že som tomu miestu cez kukátko fotoaparátu ukradla dušu, pomyslím si, kým stoik Ivan počká, možno pretrpí, kým si prejdem takýmto uvedomovacím procesom. Myslím na Indiánov a aj iných, ktorých ľudská noha so svojimi výdobytkami zničila. Len nech sa to nádherné genius loci Klátovského ramena nezničí a uchová na dlhé veky, nie vo foťáku – to nikdy nebude to jediné také.

Občas sa zdá že neprejdeme, vždy sa však nejaká medzierka nájde. Najprv nás prekvapí ticho, ktoré tu vládne. Neskôr ho však vystriedajú zvuky prebúdzajúcej sa jarnej prírody. Niektoré miesta pripomínajú viac džungľu, než intenzívne poľnohospodársky využívanú oblasť.

Pozorujeme potápky chochlaté, lisky čierne, labute veľké, volavky popolavé i biele.  

   Uvedomujeme si, že výnimočné hodnoty prírody, ktoré nás obklopujú, sú späté predovšetkým s vynikajúcou kvalitou vody. Taká čistá je najmä preto, že rameno nie je spojené s Malým Dunajom.  Aj pod Dunajským Klátovom je  zásobované silnými vývermi vody priamo v koryte. Občas, keď musíme obchádzať popadané stromy, máme problém s plytkou vodou. Pálava však má  ploché dno a minimálny ponor. Na dnešok sme si vybrali  ideálne plavidlo. Plavba džungľou pokračuje a civilizácia sa nám pripomenie až pri moste, za ktorým je vpravo zopár budov Soľnoostrovského majera.

Miestami až príliš plytkú vodu má na svedomí zanášanie bahnom. To by mohlo o niekoľko storočí spôsobiť dokonca zánik Klátovského ramena v dnešnej podobe. Čistenie sacím bagrom je pre chránené živočíchy veľmi deštruktívne, ale raz za čas nevyhnutné. Ochranári už uvažovali aj o prepojení s Malým Dunajom. Zosilnel by prúd a odplavil by naplaveniny. Negatívne by sa to však prejavilo na kvalite vody, čo by ohrozilo viaceré chránené rastliny i živočíchy. Popri pádlovaní sa venujeme aj takýmto úvahám.

   To sa už však pomaly blížime k Trhovej Hradskej.

Podplávame most a za obcou sa asi po troch r.km sprava pripája kanál Gabčíkovo - Topoľníky.

Od obce Trhová Hradská opäť dlhší čas nerušia plavbu žiadne civilizačné zásahy a my sa môžeme nerušene kochať pohľadmi na prírodu pod i nad vodnou hladinou.

Civilizácia sa opäť objaví až za mostom v Topoľníkoch. Asi kilometer za ním je na pravom brehu pekné prístavisko.

Je v bezprostrednej blízkosti termálneho kúpaliska.

Už z diaľky cítime typickú vôňu  „vajcovky“. Ak by sme však  skončili už tu, mali by sme pocit, že sme plavbu Klátovským ramenom neukončili tak, ako sa má. Po sútok s Malým Dunajom sú to ešte asi 4 r.km. Prúd je len veľmi mierny , aj času máme dosť, tak sa rozhodneme, že ideme až po sútok. Odtiaľ sa proti prúdu vrátime do Topoľníkov. Na sútoku sme si dopriali oddych, doplnili kalórie, cvakli si zo záchranárky a mne sa ušla aj „krabičková“ ľadová káva. Posilnení na tele i na duchu  sme protiprúdnu plavbu v pohode zvládli.  Z Topoľníkov sme sa autobusom, s jedným prestupom v Dunajskej Strede, dostali späť do Dunajského Klátova, kde nás čakalo auto.

   Plavbu Klátovským ramenom sme svorne zaradili k našim najkrajším spoločným vodáckym akciám.

                                                                                        Ahoj Jana a Ivan