Je skvelé keď sa komusi, už ako mladíkovi, podarí uskutočniť svoj veľký sen. Ilyovi Klvaňovi sa to podarilo.

Už ako dieťa sníval o tom, že bude žiť ako „coureurs des bois“, slobodní obchodníci s kožušinami, traperi a zálesáci. Lovili v neosídlených oblastiach na severe Kanady. Žili v rytme ročných období, v súlade s prírodou. Na svojom kanoe dokázali s pádlom v ruke prekonať po riekach a jazerách  obrovské vzdialenosti. Vďaka hustej sieti riek a množstvu jazier sa títo cestovatelia a dobrodruhovia na svojich plavidlách dostali aj do tých najodľahlejších kútov krajiny. O ich živote a cestách prečítal Ilya množstvo kníh a sníval...

    „ A jak jsem tak přemítal o různých trasách, napadlo mě: co kdybych přepádloval celou Kanadu od jednoho oceánu k druhému? To by byla opravdu dobrodružná výprava hodná slavných cestovatelů dávných dob. Na rozdíl od jiných nápadu z mládí tento mne nikdy neopustil. Byl jsem jím doslova posedlý. Věnoval jsem mu všechen svůj volný čas.“

  Aj on túžil po priamom styku s prírodou, po živote v súlade s rytmom ročných období, po dlhej ceste s pádlom v ruke, po človekom nespútaných riekach, perejach, jazerách uprostred lesov... Ilya však nielen sníval. On sa na svoju vysnívanú cestu aj dlho a zodpovedne pripravoval. Urobil všetko pre to, aby sa po osemnástich mesiacoch príprav mohol vydať na cestu, ktorú mnohí považovali za bláznivú. Napriek mladíckemu veku /mal 20 rokov a práve ukončil štúdium biológie na univerzite v Montreali/  ako prvý človek vôbec, prepádloval na vlastnoručne zhotovenom drevenom  kajaku, počas jednej sezóny, zo západu na východ cez celú Kanadu. Začal na pobreží Pacifiku v Britskej Kolumbii a skončil v Newfoundlande na pobreží Atlantiku. Na ceste strávil presne 200 dní, počas ktorých po mori, jazerách a riekach prepádloval takmer 9 tisíc km. Peši, často s kajakom a komplet batožinou na ramenách prešiel 300 km. Zažil meniacu sa prírodu a krajinu od skorej jari, až do začiatku zimy. Zoznámil sa s mnohými zaujímavými ľuďmi, mal príležitosť nahliadnuť do života Indiánov.  Najviac si však cení skutočnosť, že táto cesta mu umožnila lepšie spoznať seba samého. Je vďačný za chvíľu, keď v jeden večer, v akomsi pohnutí mysle, naplnený túžbou cestovať, pred sebou rozvinul mapu Kanady.

   „  ... Cítím stesk při pomyšlení, že výprava a s ní spojený zpusob života už nebude součástí mé existence. Již teď vím, že mi bude chybět velice fyzicky náročný, ale neuvěřitelně uklidňující denní řád. Co muže být jednuššího než každý den postoupit na východ, najít misto, kde strávit noc a zajistit si dostatek jídla a pití? Co muže být krásnějšího než žít v rytmu jediných omezení – vlastní vule a přírody: větru, deště, sněhu, proudu řek, obtížností portáží, západu slunce? Díky této výpravě jsem se na několik měsícu mohl odtrhnout od schizofrenie západní kultury vyzdvihující člověka nad přírodu. Uvidíme, jak teď budu schopen se vrátit zpět do společnosti bez toho, že bych stratil kontakt s cykly přírody, které se mi staly tak drahými. Nicméně vím, že ta nádherná výprava, kterou jsem uskutečnil, bude dlouho napájet mnohé stránky mého života. ...“

    Autormi českého prekladu sú Ilyovi rodičia, ktorí v roku 1968 emigrovali z Prahy a usadili sa v Kanade, kde sa Ilya narodil.

   Ilya Klvaňa - Od Pacifiku k Atlantiku na kajaku kanadskou divočinou – Nakladatelství Baset, Praha 2014.

   Malé dieťa v istom veku často používa slovíčko SÁM. Väčšinou sa pritom tvári odhodlane, naozaj chce čosi spraviť samo, zo zásady odmieta pomoc dospelých. U niekoho sa SÁM z detstva zmení na celoživotný postoj. Keď takýto človek má aj srdce romantika, zmysel pre dobrodružstvo, športového ducha a je ochotný pre svoj cieľ aj strádať, riskovať a žiť životom askéta, potom je už len krôčik k tomu, aby naplnil svoj život čímsi výnimočným. Skutkom, svedčiacim o sile ľudskej vôle a o hraniciach ľudských možností. Keď má naviac aj schopnosť svoj zážitok opísať, vznikne väčšinou zaujímavá a pútavá knižka. Tá, o ktorej píšem je presne taká.

   Jej autor, Francúz Gérard d´Aboville, patrí k dobrodruhom, ktorí majú v sebe večný nepokoj, čosi ich stále ženie do nových zápasov s utrpením, rizikom, extrémnymi životnými podmienkami, predovšetkým však so sebou samým. Takýchto „týpkov“ je však dnes okolo nás dosť.  Viacerým ale ide len o imidž. Aboville je však človek, v ktorom to jednoducho je a nemôže, nechce a nevie žiť inak. V roku 1991 dokázal na 8 metrovom člne SECTOR sám preveslovať Tichý oceán. Vyplával z japonského prístavu Čóši a po 4 mesiacoch a 10 dňoch pristál v Ilwacu, v štáte Oregon, v Severnej Amerike. Svoje dobrodružstvá z Pacifiku popísal v knihe, ktorá má výstižný názov – SÁM. Dokázal v nej s neobyčajnou skromnosťou, hraničiacou až so sebairóniou, opísať čo všetko sa udialo od chvíle, keď sa v jeho hlave zrodil nápad, ktorého sa jednoducho nedokázal vzdať. Popisuje počiatočné kroky od hľadania sponzora na stavbu člna a mnohé ťažkosti, ktoré musel ešte pred vyplávaním riešiť. Predovšetkým však formou palubného denníka opisuje dlhú a strastiplnú cestu, dennodenný zápas so sebou samým, pocity, ktoré v ňom vyvolávala absolútna vyčerpanosť a nekonečná samota. Hovorí sa, že aj tie najhoršie spomienky sa po čase zmenia na pekné. Aboville však nikdy nezabudne ako s ním čln urobil premet, praštil s ním o stenu kajuty a on s nervami obnaženými až do špiku čakal, že sa čln po dopade roztrieska. Vtedy zavýjal ako zviera. Nikdy v živote nezabudne na všetky tie bitky o život, pri ktorých ho opúšťali sily už po niekoľkých minútach. Na chuť morskej vody v pľúcach, pre neho chuť smrti. A na to všetko bol sám, sám, sám..... ale dokázal to! Prevesloval Atlantický oceán!

  „Nezvítězil jsem nad Tichým oceánem. Jen mi dovolil, abych ho přeplul.“     Gérard d´Aboville

    Jeho kniha je príbeh o sile ľudskej vôle a hraniciach ľudských možností.

   Potom sa už jeho splneného sna zmocnili masmédiá a premenili ho na aktuálnu zaujímavosť, pikošku, perličku. Zajtra ju už bude treba nahradiť inou. Veď pikošky potrebujú masmédiá každý deň.

    Knižka je však knižka. Tá môže, ale tiež nemusí byť povrchná. Tá, ktorú vám ponúkam, určite povrchná nie je.

Gérard d´Aboville – SÁM – Knižní klub Praha

Z francúzskeho originálu – SEUL – vydaného v Paríži vydavateľstvom Robert Laffont preložila Blanka Pešinová.        

                                                                                                                       Ahoj a  Dočítania Ivan