Ostrovný štát St. Lucia, jedno z najkrajších miest na svete, leží na východnom okraji Karibského mora v súostroví Malé Antily. Kúzlo Sv. Lucie spočíva v úžasnej zmesi vysokých hôr s množstvom malých riek a vodopádov, pralesa, údolí s banánovými plantážami, bielych i zlatých pláží a teplého mora, považovaného za potápačský raj. Ostrov má len cca 20 km na šírku a 40 km na dĺžku. Žije na ňom len 174 000 obyvateľov. Históriu mal pohnutú - po dlhých bojoch medzi Francúzskom a Anglickom pripadol napokon britskej korune, v r. 1979 však získal nezávislosť. Hlavou štátu je anglická kráľovná, zastupovaná guvernérom.

Azory, klesáme na medzipristátie. Nad ostrovmi obligátna čiapočka z oblakov. Už starí moreplavci vedeli podľa nich určiť, že sa blížia k suchej zemi.

Pretože náš (odľahčený) Boeing 737-800 má dolet 7.000 km a letová vzdialenosť BA - St. Lucia  je vyše 8.300 km, pristávame na Azorských ostrovoch na doplnenie paliva (20 ton!).

Súčasná štátna vlajka štátu Saint Lucia. Dva vrchy obklopené modrým morom. Nižšie sa s nimi zoznámite.

S časovým posunom –6 hodín pristávame na letisku Hewanorra International Airport. Teplotu 32 st. Celsia sme očakávali, no uvítacia kapela zložená z černošských hudobníkov špeciálne pre naše lietadlo nás milo prekvapila.

Pilota nášho lietadla miestni hudobníci tiež zaujali, a tak si ich fotografoval rovno z kokpitu lietadla. Ozaj, vedeli ste, že na pilotnej kabíne Boeingu sa dá otvoriť okno. Zrejme ide o utajované konštrukčné prevedenie, aby mohla posádka lietadla nechať v kritickej situácii pasažierov svojmu osudu.

A tak sa vám môže stať, že počas letu ponad Atlantik sa z reproduktorov ozve príjemný hlas letušky: "Vážení cestujúci, to čo vidíte v pravých okienkach, to nie sú ranné zore, ale horiaci motor nášho lietadla - a to, čo vidíte v ľavých okienkach, to nie sú biele obláčiky, ale padáky našej posádky. Týmto sa s vami lúčim a želám vám príjemný let."

Ak patríte medzi cestovateľov - "batôžkárov", hotelový komplex na obrázkoch určite oblúkom obídete. Patrí totiž do portfólia rodiny Rockefelerovcov a obsahuje 2-spálňové suity s oddelenou obývačkou, kuchynským kútom, mramorovou kúpeľňou a terasou s výhľadom na marínu obklopenú bohatou vegetáciou. (Na 2 ľudí tak pripadne 130 štvorcových metrov.) Na ostrove sú však i lacnejšie hotely, aj keď slovo "lacnejší" treba brať s veľkou rezervou.

Hotelová pláž. V sieti podobných hotelov sa považuje za samozrejmosť. K hotelu patrí ešte jachtárska marína, 3 bazény, spa, fitnis, 2 tenisové kurty, bar a malý obchodík. Wifi zdarma. Nechutný prepych.

Hurá, naloďujeme sa na obrovský katamaran, vyťahujeme pomocné plachty na stožiar, štartujeme dva výkonné motory a vyrážame zo zátoky na voľné more - čaká nás plavba pozdĺž západného pobrežia ostrova - Lucia Tour.

Čierneho kapitána po polhodine riadenie lode unudilo, a tak prenechal kormidlo kolegovi z "Central Europe" - čiže mne...

... som teda jeden z mála Slovákov, ktorý môže o sebe povedať, že riadil loď s 80 cestujúcimi na palube po Karibskom mori.

(V porovnaní s plavbou po holandských kanáloch sa katamaran na mori riadi ťažšie - vďaka silným motorom ide tak rýchlo, až skáče po vlnách, tiež treba kormidlom vyrovnávať tlak vetra do obrovských plachiet. Kočírovať tak veľkú a rýchlu loď je však úžasným zážitkom.)

Kormidlovanie lode suchozamca dosť unaví... Na prove, medzi pontónmi katamaranu je nad voľnou hladinou napnutá sieť - ležať na nej v tieni napnutej plachty, pozorovať biele obláčiky plynúce po azúrovom nebi, pričom pod vami špliecha voda, je naozaj príjemný relax. Všimnite si však dva kužeľovité kopce na obzore. Sú hlavným dôvodom našej plavby.

Všetci ich netrpezlivo vyzerajú.

A tu sú v plnej kráse: Gros Piton (770 m n. m.) a Petit Piton (743 m n. m.). V r. 2003 boli zapísané do zoznamu prírodných pamiatok UNESCO.

Jeho Veličenstvo Gros Piton. S povolením úradov môžete naň podniknúť horolezecký výstup. Liezť v 35 stupňovej horúčave 800 metrov po rozpálenej strmej skale je  podobne hodnotný nápad, ako trepať sa v -20 stupňovej víchrici na Čhomolungmu. Na Petit Piton si môžete vyjsť pohodlnejšie na túru so sprievodcom.

Oba kopce i more pod nimi môžete pozorovať z terasy reštaurácie v sedle medzi obomi Pitonmi. Buď od stola pojedajúc morské potvorky alebo z bazéna, ktorý je súčasťou podniku. Panoráma mora "naliateho" medzi skalnými kuželmi vyráža dych.

Ostrov stvorili sopky. V neďalekom údolí sme sa boli nadýchať sírnych výparov a z úctyhodnej diaľky pozorovať bublajúce plyny v jazierkach s vriacou vodou.

Mestečko Soufriere už svojím názvom naznačuje francúzsky vplyv. Aj miestny jazyk patois má pôvod vo francúzštine. Úradným jazykom je však angličtina. Mnoho domov je z dreva v štýle koloniálnej architektúry.

90% obyvateľstva tvoria černosi, potomkovia otrokov z Afriky, 6% sú miešanci. Pôvodní obyvatelia, Arawakovia, boli vytlačení v r. 800-100 n.l. Karibmi. Na ostrove sa vyskytovalo ľudožrútstvo. Aj temín kanibal vznikol skomolením španielskeho slova Caribales. Väčšina Karibov vymrela v 16.-17. storočí v dôsledku chorôb, ktoré sem zavliekli Španieli. 

Botanická záhrada uchováva nespočetné množstvo vzácnych rastlín v štýle dažďového pralesa. Pôvodné pralesy boli na ostrove sčasti vyrúbané, aby uvoľnili miesto plantážam, najmä banánovým a ananásovým.

Národný symbol Sv. Lucie - Amazoňan mnohofarebný.

Bazény s liečivou vodou sú priamo v areáli botanickej záhrady.

Zvláštnosti: Tento malý štátik má svetové prvenstvo v počte nositeľov Nobelovej ceny v pomere k počtu obyvateľov. Zo Svätej Lucie totiž pochádzajú hneď dvaja laureáti Nobelovej ceny –  Sir Arthur Lewis (1979 za ekonómiu) a Derek Walcott (1992 za literatúru).
Ostrov je obľúbeným cieľom svadobných ciest mladomanželov z celého sveta. Keď uvážime fakty spomínané v predošlom odseku Svätá Lucia sa tak javí ako ideálne miesto na počatie geniálneho potomka.
Svadobná cesta má len jednu nevýhodu: všetci vám ju budú závidieť.