V tieni mojich myšlienok ,

leží malý kamienok .

Upevnený z mojich túžob,

no ešte je tu starý hrob.

Hrob , tá láska stará ,

zarastená bylinami ,

ostala tu jazva malá ,

medzi srdca mojimi skalami.

Ľadové skaly.

Už dlhý čas na nich slnko nezažalo,

no prišiel lúč lásky malý ,

snáď keby ohňom sa stalo .

Rám môjho srdca je krehký,

no tak ľahko nepustí ,

nie je dobré ho rozbiť ,

inak srdce moje sa stratí.

Stratí sa v tieni

zlôb a nešťastia ,

neviem či to vo mne zmení ,

ten krutý pocit prázdna .

Priateľov strácaš svojim smútkom ,

nikto ťa už nemá rád ,

a ty stojíš v tom vetre prudkom ,

až kým nezlomí sa stonka tvoja a nepríde Pád .

A ty už len po zemi sa plazíš

 s kúskami lásky v srdci ,

 je zlé keď takto žiališ

a prosíš slnko zažni .