Doma práškoval polia susedom, až prišiel do armády na sever Nemecka. Stal sa vojenským letcom. Celý život ho rodičia učili, aby mal v úcte Boha, dobré mravy a svojich blížnych. Mal devätnásť rokov a šialený strach, že ho zabijú. Dosiaľ mal za sebou iba cvičné lety, ale dnes sa to zmení. Na bojovom…
„Ak toto je umenie, tak ja som Panna Orleánska.“ (Neznáma pri pohľade na performance od Asphalt Piloten) Mal som ho radšej hneď spláchnuť. Nový fotoaparát. Kodak. Digitálny. O tom, že je to obyčajný šikmooký, som sa presvedčil neskôr. Nemal ani poriadne telo. V tme fotil ako po fľaši kvalitnej…
Po chladnej noci svitlo ešte chladnejšie ráno. Muži vychádzali z bane, triasli sa od zimy. Obloha ostávala sivá a pochmúrna. Silný vietor vytváral snehové záveje. Kvart, v plnej zbroji, vyšiel von ako prvý. Nasledovali Elmarin, Arbilien a Halestin. „Plán poznáte,“ prevravel vodca, golier teplej…
Všetky krčmové príbehy sa začínajú rovnako – prvým kolom. Jeseň Práve sme opúšťali podnik, keď sa Miro priznal, že je panic. Písal sa rok 2011. Presvedčili sme Mira, že v dvetisíc dvanástom nastane koniec sveta a nie je nič smutnejšie, ako zomrieť bez jedinej noci strávenej so ženou. „Asi máte…
Karol bol úplne normálny bežný človek, akých denne stretávame stovky. Platil účty, chodil do práce, čítal noviny... Patril k tým ľuďom, okolo ktorých prechádzame bez toho, aby nás zaujali zjavom či vznešeným duchom, ktorý vyžaruje z ich osobnosti. Nevynikal v žiadnom športe, nebol ani členom klubu…
Sivá obloha. Mrzlo. Snehové vločky sa lenivo znášali na zem. Bezvetrie. Konáre stromov sa prehýbali pod ťarchou bielej prikrývky. Niekde zakrákali vrany. Lesná zver spala zimným spánkom, ukrytá v norách. Ľudia by najradšej ostali doma. Pri malom kríku sa však krčili dvaja muži v hrubých kožuchoch.…
V noci sa túlam po uliciach. Napĺňa ma pocit prázdnoty a ticha, kedy zmĺknu autá na cestách a vypnú sa rádiá opité propagačnými alkoholmi. Vyhýbam sa ľuďom, akoby to bola háveď. Občas niekto naruší moju samotu na ulici, utekám k najbližšiemu rohu, aby som votrelca vyplašil zo svojho nočného raja,…
Náhoda sa mení na šťastie. Mám šťastie na ľudí, ktorých stretnem v kupé a majú chuť rozpovedať mi svoj príbeh. Malý kúsok života, čo okúsili iba nedávno plnými dúškami.Minule si ku mne prisadol starší pán. Mohol mať tak sedemdesiat. Bol piatok. Sviatok Všetkých svätých. Navštívil rodičov,…
Vtedy na mňa doľahol. Bolo to, akoby ma chytil za ruku. Zovrelo mi hrdlo. Potil som sa. Slzy. Bol tu. V tejto chvíli, iba pre mňa. Pohrával sa so mnou. A ja som mu to dovolil. Vlial sa do mňa. Všetky spomienky boli späť. Akoby sa vrátili z dovolenky. Znova som ju cítil. Pri sebe. Jej ruky...…
Býval som hore nekonečné hodiny. Zvykol som si byť s ňou. Oblizovať, sliniť a hrýzť si navzájom uši, až sme z toho skoro ohluchli. Celí zaslinení. Nečítali sme poéziu, ktorá je niekedy fakt naprd. Hlavne tá z časopisov. Iba kvalitné dúšky slov, pri ktorých sme vystúpili na najvyšší štít. V koženom…
Comments
Pridať nový komentár
Akosi mi chyba pointa, co tou ruzou chces povedat, ze ju nepolievas.
Vycitka sebe? Ake to ma mat rozuzlenie? Nepolievas a koniec?
Hrozba a co s nou? Kam vedie? Odkaz ludom - polepsite sa!?
Pripada mi to trosku ako ked psica skace na dvore, ale okolostojaci mu nerozumeju.
Mozno, ze niektori ano. Asi si moc ponoreny do seba, prepojenie s citatelom by malo byt zrozumitelnejsie.
Je tam zabrdnute do vselicoho, trosku by to chcelo plynulejsie prechody z myslienky do myslienky a esteticky ucesat verse. Istu lahkost. Z citania tej basnicky mam pocit, ze autor je v depresii. Viac z nej citim ego autora ako odkaz citatelovi. Basen by mala sluzit inym, nie byt akousi spovedou pisatela.
Prajem vela uspechov!
Verim, ze moj komentar ta posunie vpred.
LR
Mnohých autorov skrátka prostý ľud nie a nie pochopiť. (Otázka je, či vôbec báseň MUSÍ byť pochopiteľná.)
Dovolím si nesúhlasiť. Osobne si nemyslím, že báseň má v prvom rade slúžiť iným a nemá byť spoveďou pisateľa. Ak Vy tak ponímate svoje básne, je to v poriadku, je to pekné a šľachetné, ale nemyslím si, že vlastné meradlá sú všeobecné a univerzálne pre všetkých. Myslím si, že báseň môže byť vyjadrením vlastných pocitov, právetak ako hudba môže byť vyjadrením vlastných pocitov a ako môže byť i maľba. A nie každý tomu musí rozumieť. Ale môže to zanechať dojem. A ten má tiež svoju hodnotu.
Ale to je, samozrejme, tiež len môj osobný názor, ktorý nemusí (a určite ani nie je) názorom väčšiny.
Náhodou mne sa tato nezvyčajná báseň páči. Je divná ako obraz od Picassa. Dokonalo odráža zmätok v duši. Roztrieštený vnútorný svet, čo sa rozbil pri náraze na pomätenú realitu.
Vidím podľa reakcií, že báseň predsa len poslúžila čitateľom. Páči sa im - prinajmenšom dvom, ktorí reagovali po mme. A to je dobré. Samozrejme, že žiadna báseň by nevznikla, keby ňou nebolo zasiahnuté jadro duše autora. Určite odráža jeho pocity... Chcela som svojou reakciou povedať to, že musí tam byť prepojenie s čitateľom. Musí ho osloviť, inak by báseň nemala zmysel, ak by ju autor len napísal a sám sebe čítal. To, že má báseň slúžiť iným, je v tom, že ich má osloviť, zasiahnuť, mali by pri nej vydržať, prečítať ju do konca, radi sa k nej vrátiť. Tým, že som sa vrátila i ja, prinajmenšom k autorovi a jeho reakcii, znamená, že ani mne nebola ľahostajná. Moje pocity však boli také, ako som vyjadrila v prvej reakcii na ňu, a možno je takých ľudí viac ako ja, a teda aj môj komentár Vás môže posunúť vpred.
Veľa úspechov!
ĽR
Za vsetky nazory dakujem. LM