609
Kope vás múza
21.03.2011 - 19:18
6
77
1619

Z ulice nám máva kôň

Po tisíci raz spácham ten istý hriech,

zasadím ružu, a nepolievam ju.

 

Klopím viečka ku kolenám,

s dvermi sa vítam sám.

Písal som slová na vodu,

ale prúd ich odniesol.

Milujem ťa.

 

Z ulice mi máva kôň,

hrozí ukazovákom.

Že ho už raz vymenila,

za auto.

 

Cudzie jazyky sú in,

tak si ich pcháš do huby,

obludy!

 

Kam sa ženy ženú,

keď namiesto kvetu

chcú sex

a namiesto lásky kvet?

 

V domove dôchodcov modlia sa,

aby veda zaradila spiatočku.

Sledujem ťa. Krásnu.

Iba tak. Po očku.

 

Hrozíš ukazovákom,

tým tenkým ukazovákom.

Že som nenapumpoval

a nepolial.

Comments

Pridať nový komentár

Akosi mi chyba pointa, co tou ruzou chces povedat, ze ju nepolievas.

Vycitka sebe? Ake to ma mat rozuzlenie? Nepolievas a koniec?

Hrozba a co s nou? Kam vedie? Odkaz ludom - polepsite sa!?

Pripada mi to trosku ako ked psica skace na dvore, ale okolostojaci mu nerozumeju.

Mozno, ze niektori ano. Asi si moc ponoreny do seba, prepojenie s citatelom by malo byt zrozumitelnejsie.

Je tam zabrdnute do vselicoho, trosku by to chcelo plynulejsie prechody z myslienky do myslienky a esteticky ucesat verse. Istu lahkost. Z citania tej basnicky mam pocit, ze autor je v depresii. Viac z nej citim ego autora ako odkaz citatelovi. Basen by mala sluzit inym, nie byt akousi spovedou pisatela.

Prajem vela uspechov!

Verim, ze moj komentar ta posunie vpred.

LR

 

 

 

Mnohých autorov skrátka prostý ľud nie a nie pochopiť. (Otázka je, či vôbec báseň MUSÍ byť pochopiteľná.)

Dovolím si nesúhlasiť. Osobne si nemyslím, že báseň má v prvom rade slúžiť iným a nemá byť spoveďou pisateľa. Ak Vy tak ponímate svoje básne, je to v poriadku, je to pekné a šľachetné, ale nemyslím si, že vlastné meradlá sú všeobecné a univerzálne pre všetkých. Myslím si, že báseň môže byť vyjadrením vlastných pocitov, právetak ako hudba môže byť vyjadrením vlastných pocitov a ako môže byť i maľba. A nie každý tomu musí rozumieť. Ale môže to zanechať dojem. A ten má tiež svoju hodnotu.

Ale to je, samozrejme, tiež len môj osobný názor, ktorý nemusí (a určite ani nie je) názorom väčšiny.

Náhodou mne sa tato nezvyčajná báseň páči. Je divná ako obraz od Picassa. Dokonalo odráža zmätok v duši. Roztrieštený vnútorný svet, čo sa rozbil pri náraze na pomätenú realitu.

 

Vidím podľa reakcií, že báseň predsa len poslúžila čitateľom. Páči sa im - prinajmenšom dvom, ktorí reagovali po mme. A to je dobré. Samozrejme, že žiadna báseň by nevznikla, keby ňou nebolo zasiahnuté jadro duše autora. Určite odráža jeho pocity... Chcela som svojou reakciou povedať to, že musí tam byť prepojenie s čitateľom. Musí ho osloviť, inak by báseň nemala zmysel, ak by ju autor len napísal a sám sebe čítal. To, že má báseň slúžiť iným, je v tom, že ich má osloviť, zasiahnuť, mali by pri nej vydržať, prečítať ju do konca, radi sa k nej vrátiť. Tým, že som sa vrátila i ja, prinajmenšom k autorovi a jeho reakcii, znamená, že ani mne nebola ľahostajná. Moje pocity však boli také, ako som vyjadrila v prvej reakcii na ňu, a možno je takých ľudí viac ako ja, a teda aj môj komentár Vás môže posunúť vpred.

Veľa úspechov!

 

ĽR

 

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
15
Počet nazbieraných
1, 140
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť