Náhoda sa mení na šťastie. Mám šťastie na ľudí, ktorých stretnem v kupé a majú chuť rozpovedať mi svoj príbeh. Malý kúsok života, čo okúsili iba nedávno plnými dúškami.Minule si ku mne prisadol starší pán. Mohol mať tak sedemdesiat. Bol piatok. Sviatok Všetkých svätých. Navštívil rodičov,…
Vtedy na mňa doľahol. Bolo to, akoby ma chytil za ruku. Zovrelo mi hrdlo. Potil som sa. Slzy. Bol tu. V tejto chvíli, iba pre mňa. Pohrával sa so mnou. A ja som mu to dovolil. Vlial sa do mňa. Všetky spomienky boli späť. Akoby sa vrátili z dovolenky. Znova som ju cítil. Pri sebe. Jej ruky...…
Býval som hore nekonečné hodiny. Zvykol som si byť s ňou. Oblizovať, sliniť a hrýzť si navzájom uši, až sme z toho skoro ohluchli. Celí zaslinení. Nečítali sme poéziu, ktorá je niekedy fakt naprd. Hlavne tá z časopisov. Iba kvalitné dúšky slov, pri ktorých sme vystúpili na najvyšší štít. V koženom…
Doma práškoval polia susedom, až prišiel do armády na sever Nemecka. Stal sa vojenským letcom. Celý život ho rodičia učili, aby mal v úcte Boha, dobré mravy a svojich blížnych. Mal devätnásť rokov a šialený strach, že ho zabijú. Dosiaľ mal za sebou iba cvičné lety, ale dnes sa to zmení. Na bojovom…
„Ak toto je umenie, tak ja som Panna Orleánska.“ (Neznáma pri pohľade na performance od Asphalt Piloten) Mal som ho radšej hneď spláchnuť. Nový fotoaparát. Kodak. Digitálny. O tom, že je to obyčajný šikmooký, som sa presvedčil neskôr. Nemal ani poriadne telo. V tme fotil ako po fľaši kvalitnej…
Po chladnej noci svitlo ešte chladnejšie ráno. Muži vychádzali z bane, triasli sa od zimy. Obloha ostávala sivá a pochmúrna. Silný vietor vytváral snehové záveje. Kvart, v plnej zbroji, vyšiel von ako prvý. Nasledovali Elmarin, Arbilien a Halestin. „Plán poznáte,“ prevravel vodca, golier teplej…
Všetky krčmové príbehy sa začínajú rovnako – prvým kolom. Jeseň Práve sme opúšťali podnik, keď sa Miro priznal, že je panic. Písal sa rok 2011. Presvedčili sme Mira, že v dvetisíc dvanástom nastane koniec sveta a nie je nič smutnejšie, ako zomrieť bez jedinej noci strávenej so ženou. „Asi máte…
Karol bol úplne normálny bežný človek, akých denne stretávame stovky. Platil účty, chodil do práce, čítal noviny... Patril k tým ľuďom, okolo ktorých prechádzame bez toho, aby nás zaujali zjavom či vznešeným duchom, ktorý vyžaruje z ich osobnosti. Nevynikal v žiadnom športe, nebol ani členom klubu…
Sivá obloha. Mrzlo. Snehové vločky sa lenivo znášali na zem. Bezvetrie. Konáre stromov sa prehýbali pod ťarchou bielej prikrývky. Niekde zakrákali vrany. Lesná zver spala zimným spánkom, ukrytá v norách. Ľudia by najradšej ostali doma. Pri malom kríku sa však krčili dvaja muži v hrubých kožuchoch.…
V noci sa túlam po uliciach. Napĺňa ma pocit prázdnoty a ticha, kedy zmĺknu autá na cestách a vypnú sa rádiá opité propagačnými alkoholmi. Vyhýbam sa ľuďom, akoby to bola háveď. Občas niekto naruší moju samotu na ulici, utekám k najbližšiemu rohu, aby som votrelca vyplašil zo svojho nočného raja,…
Náhoda sa mení na šťastie. Mám šťastie na ľudí, ktorých stretnem v kupé a majú chuť rozpovedať mi svoj príbeh. Malý kúsok života, čo okúsili iba nedávno plnými dúškami.Minule si ku mne prisadol starší pán. Mohol mať tak sedemdesiat. Bol piatok. Sviatok Všetkých svätých. Navštívil rodičov,…
Vtedy na mňa doľahol. Bolo to, akoby ma chytil za ruku. Zovrelo mi hrdlo. Potil som sa. Slzy. Bol tu. V tejto chvíli, iba pre mňa. Pohrával sa so mnou. A ja som mu to dovolil. Vlial sa do mňa. Všetky spomienky boli späť. Akoby sa vrátili z dovolenky. Znova som ju cítil. Pri sebe. Jej ruky...…
Býval som hore nekonečné hodiny. Zvykol som si byť s ňou. Oblizovať, sliniť a hrýzť si navzájom uši, až sme z toho skoro ohluchli. Celí zaslinení. Nečítali sme poéziu, ktorá je niekedy fakt naprd. Hlavne tá z časopisov. Iba kvalitné dúšky slov, pri ktorých sme vystúpili na najvyšší štít. V koženom…
Doma práškoval polia susedom, až prišiel do armády na sever Nemecka. Stal sa vojenským letcom. Celý život ho rodičia učili, aby mal v úcte Boha, dobré mravy a svojich blížnych. Mal devätnásť rokov a šialený strach, že ho zabijú. Dosiaľ mal za sebou iba cvičné lety, ale dnes sa to zmení. Na bojovom…
„Ak toto je umenie, tak ja som Panna Orleánska.“ (Neznáma pri pohľade na performance od Asphalt Piloten) Mal som ho radšej hneď spláchnuť. Nový fotoaparát. Kodak. Digitálny. O tom, že je to obyčajný šikmooký, som sa presvedčil neskôr. Nemal ani poriadne telo. V tme fotil ako po fľaši kvalitnej…
Po chladnej noci svitlo ešte chladnejšie ráno. Muži vychádzali z bane, triasli sa od zimy. Obloha ostávala sivá a pochmúrna. Silný vietor vytváral snehové záveje. Kvart, v plnej zbroji, vyšiel von ako prvý. Nasledovali Elmarin, Arbilien a Halestin. „Plán poznáte,“ prevravel vodca, golier teplej…
Všetky krčmové príbehy sa začínajú rovnako – prvým kolom. Jeseň Práve sme opúšťali podnik, keď sa Miro priznal, že je panic. Písal sa rok 2011. Presvedčili sme Mira, že v dvetisíc dvanástom nastane koniec sveta a nie je nič smutnejšie, ako zomrieť bez jedinej noci strávenej so ženou. „Asi máte…
Karol bol úplne normálny bežný človek, akých denne stretávame stovky. Platil účty, chodil do práce, čítal noviny... Patril k tým ľuďom, okolo ktorých prechádzame bez toho, aby nás zaujali zjavom či vznešeným duchom, ktorý vyžaruje z ich osobnosti. Nevynikal v žiadnom športe, nebol ani členom klubu…
Sivá obloha. Mrzlo. Snehové vločky sa lenivo znášali na zem. Bezvetrie. Konáre stromov sa prehýbali pod ťarchou bielej prikrývky. Niekde zakrákali vrany. Lesná zver spala zimným spánkom, ukrytá v norách. Ľudia by najradšej ostali doma. Pri malom kríku sa však krčili dvaja muži v hrubých kožuchoch.…
V noci sa túlam po uliciach. Napĺňa ma pocit prázdnoty a ticha, kedy zmĺknu autá na cestách a vypnú sa rádiá opité propagačnými alkoholmi. Vyhýbam sa ľuďom, akoby to bola háveď. Občas niekto naruší moju samotu na ulici, utekám k najbližšiemu rohu, aby som votrelca vyplašil zo svojho nočného raja,…
Náhoda sa mení na šťastie. Mám šťastie na ľudí, ktorých stretnem v kupé a majú chuť rozpovedať mi svoj príbeh. Malý kúsok života, čo okúsili iba nedávno plnými dúškami.Minule si ku mne prisadol starší pán. Mohol mať tak sedemdesiat. Bol piatok. Sviatok Všetkých svätých. Navštívil rodičov,…
Vtedy na mňa doľahol. Bolo to, akoby ma chytil za ruku. Zovrelo mi hrdlo. Potil som sa. Slzy. Bol tu. V tejto chvíli, iba pre mňa. Pohrával sa so mnou. A ja som mu to dovolil. Vlial sa do mňa. Všetky spomienky boli späť. Akoby sa vrátili z dovolenky. Znova som ju cítil. Pri sebe. Jej ruky...…
Býval som hore nekonečné hodiny. Zvykol som si byť s ňou. Oblizovať, sliniť a hrýzť si navzájom uši, až sme z toho skoro ohluchli. Celí zaslinení. Nečítali sme poéziu, ktorá je niekedy fakt naprd. Hlavne tá z časopisov. Iba kvalitné dúšky slov, pri ktorých sme vystúpili na najvyšší štít. V koženom…
Comments
Pridať nový komentár
Mne sa to tiež páči. Hlavne posledné dve vety, tie sú úplne že naj. Skvele "podtrhujú" celú myšlienku.
:)
Tak toto je podľa mňa veľmi vydarené.