Obišla som chatu a zaprela som sa do suda s dažďovou vodou, kým som ho neprevrátila. Na koberec z opadaného lístia sa vyliala brečka páchnuca hnilobou. Doniesla som si vodu z prameňa a drsnou kefou som dovtedy drhla vnútorné steny suda, kým z neho prestali opadávať šúplaty usadenín a voda…
Mnohí veriaci dúfajú, že ak si to zaslúžia, budú raz smieť hľadieť Hospodinovi z tváre do tváre. Úbohí, pomýlení ľudia! Veď sa len skúste pozrieť do slnka za jasného letného dňa. Dokážete vari zniesť ten pohľad bez toho, aby ste si neublížili? Nedokážete! A ako potom chcete hľadieť do tváre…
Zavčas rána medveď vstane, oblíže si lačne dlane. Vykope sa spod paplónu, okom šibne za záclonu. Vonku drzo slnko svieti, z diaľky počuť vreskot detí Prišli zas na exkurziu. „Nech si radšej doma hnijú,“ zamrmle si pobúrene. Nebaví ho byť tu pre ne. Natiahne si tričko krátke, ulíže tri chlpy…
Pozvala som ťa na pláž.Ponad piesok chodiťa počúvať šum. Duše, telá naše spojiťskrz vlny mora.No neublížiť. Skrz vietor, obkreslíš moje telo do piesku.Nespútaným, vášnivým ťahom tvojej mužnej ruky. A tak len ležíme, spíme.Neoddeliteľní. Skrytí.Nadovšetko svoji. Vyzbrojení láskou.Vkročili sme na…