Zhasnú okná a ostane zhon bez pohybu. Nechuť k žitiu, keď je ten druhý na mieste bez navštíveniek. Jednosmerná čakáreň. A kým si to človek uvedomí, sneh je už všade. Sneží. Len pod lampou. Lebo to je tak; pravda je vždy viditeľná. Aj prázdnu ulicu po nás bude vidieť niekto iný. Odraz tváre na skle…
Jahodové výkaly a vanilkový moč,chudokrvnosť našej zlatej záhrady.Nečinná, na ceste zatúlaná iskra.Priateľ, vyhasli sme už pred rokmi. Našou múzou je smrť.V lákavých výkrikoch vlastného konca,v slnečných lúčoch ospalého dňa.
Šepkali stĺpy pri ceste.Ich šepot vietor odnesie.Možno aj jemu do uší.Netušila, že netuší. Navôkol ľudia vedeli,že sa chce s láskou podeliť.Úprimne ľúbil múmieláskou, čo nikdy nezhnije. Ale on bol archeológ. A tak si nevšimol, že ho tá pani miluje, lebo bol príliš zamestnaný svojimi archeologickými…
Žily rúk nitky prstov kŕče dlaní a v nich ja tvoj dotyk - stotisíc mo(nu)mentov Kam vanieš? Teplý dych? Už nechcem neplakať. Na to sme ľudia ľuďmi, aby nás boleli duše.