Už prišli, maličkí. Duše im viali vo vánku. Len tak stáli. A viali, A netušili, prečo sú tak beznádejne malí. Oči im rástli A oni? Čím ďalej dovideli, Tým viac sa báli. Lebo veď: „Čo ak predsa?“ Hnevali sa na slnko. Nútilo ich žmúriť. A nevideli tváre bratov. A nepočuli slová svoje. V hlávkach…
Prečo sedím tu a ty nie ? Prečo nie sú dlane spojené Prečo to tak hlúpo znie Prečo nemám nádeje ? A prečo... už neviem ani, Kvapky dažďa zvieram v dlani, Keď diaľka vidieť ťa mi bráni, Keď dotýkam sa spúšti zbraní.
Svet je plný paradoxov. Preto paradoxne ten, čo sa považuje za ateistu, môže mať omnoho užšie spojenie so Stvoriteľom, ako ten, kto sa považuje za veriaceho. Ako je to možné?
Treba samozrejme najskôr zdôrazniť, že to neplatí pre každého ateistu, ale len pre toho, kto sa vo svojom živote snaží…
Čierna dáma v kúte sedí, myšlienky si v hlave triedi. Jak uloviť tučnú muchu, čo jej zapchá dieru v bruchu? Diera rastie, zväčšuje sa, vdove prudko cukor klesá. Temnie sa jej pred očami. „Dobre mi tu bolo s vami.“ Rozlúči sa so životom, netušiac, čo bude potom. Čaká na smrť odovzdane, keď tu…