kalykto vie kde vzalia komu dalitoľko krásykoľko ukrývaju tvoje vlasy lucyešte raz skúsimzakričať: tu si?a z diaľky: nietak ťa len prosím o odpustenie bolisme a to bolíže sme už bolia viac nie tak ťa len prosím noci aj dninezabudni
slnko už zaspaloa hviezdy vstalitakí sme pri nich malí kým opäť zasvieticez svoje teplé ramenáty budeš stále ďalekoa navždy stratená
v očiach máš moria aj oceányvečnosť ktorej sa všetci bojímea aj keď chcem z tvojich úst počuť letozatiaľ len čítam o zime v očiach máš moria aj oceánypríď a už ostaň navekymilujem keď sme spolu samia zomieram keď sme si ďalekí
Keď sa povie Benátky, väčšine Slovákov sa vynorí spomienka na celonočnú jazdu autobusom, dlhý peší pochod z parkoviska do centra mesta, kilometre nachodené po uličkách a mostoch, Námestie sv. Marka, Rialto, Most vzdychov, paláce na hladine vody, gondoly, suchý obed na múriku či schodoch, stánky so…