Žltý kvietok stojí v polivyníma sa na okolíhrdo dvíha svoju hlavuže on nie je časťou davuCitlivý je na dotykyuznáva len vlastné zvykypočas búrky zavrie očinech sa, čo chce, vôkol točíIgnoruje slnko, mrakyhlúpych ľudí, drzé vtákymôže sa aj skončiť svetčo tam po ňom – veď ho niet
Kde bolo, tam bolo, v jednej dedinskej rodine mali otec a mama švárneho junáka. Junák sa volal Matej a odrástol už z domu. Mamka mu dala do batoha obživu na týždeň a otec mu dal francúzsky kľúč. Ako sa tak pobral, vyspevoval si, až došiel k mestu. Pred mestom pri múre sedel chlapec a plakal. „Kto…
Zabite ho! On nie je nič, len hlúpy doktorZabite ho! On nechtiac sa života dotkol.Zabite ho! Nech nikdy viac nič nepokazí.Zabite ho! veď ajtak vás už z neho mrazí. Zabite ma! Ja netuším ako vám pomôcťZabite ma! Ja už nevládzem biť sa o moc.Zabite ma! Mňa to už vážne neponíži.Zabite ma! Ja viem...…