A potom ostáva len zmieriť sa s tým, že v každej druhej žene budem hľadať len jej oči, a budem blúdiť po svete ako najšialenejší blázon, lebo sám dobre viem že jej oči nenájdem nikde iba v nej. A tak ostáva pohŕdať každou inou bytosťou, ktorá sa znížila byť menej dokonalá ako ona. Nechala po sebe…
Chcel ju stále vidieť Chcel byť stále s ňou Bola preňho múzou Révou vinnou Nevinnou On mal len pár básní Trasúce sa prsty Továrničku na sny A nechuť ju pustiť Ona bola v čiernom, zahalená do tmy Čo zdanlivo zastrie chuť po radosti. Hradbou silných múrov zosilnenú rokmi Čierna bola celá, temná…
Tichý dážď padá do pohára s amarettom.
Stalo sa to na prelome zimy a jary?
Neviem, možno bolo leto.
V nose cítim mandle, na jazyku horkosť.
Spriahlo sa proti mne peklo, nebo?
Neviem, čo sa deje s mojím svetom.
Boh v noci mlčí.
Posiela dážď.
Kto cez deň rád vyje s vlkmi,
na noc mu ostane plač
nad…
,,Pozdvihnime poháre a pripime na tento túžobne očakávaný deň. Na deň, kedy sa opäť cítime kompletní, súdržní a milovaní. Deň, kedy sa rodinné puzzle doskladali, spojili a ich časti budú takto spojené už naveky.'' šermoval starý otec s pohárom vo vzduchu, keď ho mama chytila za rameno a niečo mu…