Pravidelne, každú jeseň záčina fúkať zvláštny vietor. Taký vnútorný mistrál. Svieži, ale nie studený, nasiaknutý vôňou sosnovej živice a morskou soľou. Viem že prilieta z kraja, kde neexistuje čas. Vola ma za sebou. Viem kam mam isť. Jasne vidím cestu- kľukatú poľnú cestu, úzku a po okrajoch…
Vraj pochádzaš z marsu no to pravda nie jestále sa čuduješ kam ten svet spejekam idú všetci normálni blázniprečo nik nevidí aký je svet krásny A ty si vraj blázon vraj nepatríš semno potom ani pre mňa nie je táto zemPlanéta opíc našla aj pre nás miestoimaginárny pre svorku vlkov priestor
už bolo dosť pochabých myšlienok vašeslová smerujte deťom rovno do plienokvýzva pre vás autorizabudnutých spomienok koniec vám predurčujemzmysel ste stratilinie v básni ale v riti slovste sa všetci ukryli pocity ? myšlienky ?- iba spleť slovukryte sa - ako ja - hneď a zarazpredo Mnou !
Deň bez slnka, noc bez sna, Všetko má svoj čas: Jeseň, Vesna. Každej hviezde oblohy kúsok, Každému moru rieky prítok. Každému psovi vôdzku a kosť, Každému vlku zuby a zlosť. Ak je rieka – musí byť most. Ak veríš v Boha - tak držíš post. Ak ty máš pľúca - tak…