Si moja polnoc, ty si môj deňS tebou prežívam ten najkrajší senLen s tebou v náručí mi hviezdy svietia jasneVďaka tvojim očiam život nevyhasne Hlad vekov zaženieš jediným gestomTak ľahko sťa by pre iné nebolo miestoUž stretol som anjela živého, snáďChcem ťa mať pri sebe, mať ťa tak rád
Náhlime sa po uliciach s kamennými tvárami, každý so svojou hŕstkou problémov v hlave. A čo máme robiť? Usmievať sa na každého, koho stretneme? Máme sa každému prihovoriť, spýtať sa ho, čo ho trápi?
Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby sa každý nestaral len o seba a skutočne sa zaujímal o …
1 A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskymi, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.2 A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal, nič…