Samota jej z očí kričí,tíško sny ničí.Nikdy sa nevrátiona v prach sa obráti.Posledný vietormyseľ rozfúkavasťa padáčiky púpavy.Šeptom sa prihovára,dosť bolo únavy.Ona poddáva sa slovám vánku sladkým,tichým,bezbolestným. Opité bolesťou…
Prázdny črep, taký somLen prádzny, zhnitý, práudnyČo plíži sa za hlasomKrivým lístím navždy Malý psík dostal kosťJe mi to jednoMyšlienok viac než dosťzadusím jednouKonkrétnou Aj oholený, umytý zdám sa byť čistýSom pohrýzol a prežúval všetky tie listyO kráse a poznaní čo dnes už nie jeO zmysle…
Keď sa Tom po chvíli spamätal, našiel sa až pri starom drevenom kuríne. Cez koženú podomácky vyrobenú obuv mu chodidlá objímala vlhkosť a chlad. Skrivil pery. „Sprostý sneh!“ uľavil si. „Čert mi toto všetko bol dlžen! Takto sa dnes odpláca pomoc. Vpustíš do domu jedného a o chvíľu...“ Čo to vlastne…
Zišli sme až do vstupnej haly, odkiaľ nás Lucien pripútaných jeden o druhého odviedol do majestátnej knižnice. Nikdy som v nej nebola, ani som len netušila o jej existencií.; z prvej návštevy sídla si spomínam len na hrubé dubové dvere, podobné vchodovým, umiestnené na konci haly. No nevenovala som…