Stojac v tmezahľadel sa na hviezdy,na žiarivé nebeské cesty,na krásne žiarivé dámynedokáže ich dostať z hlavy, pomyslel si„Prečo sa nemôžem dotknúť hviezd? Veď je toľko smerujúcich ciest, tie by ma zaviedli,aké by to len šťastie bolo? Byť na nebi, s nimi lietať, veriť a spievaťs nimi sa zobúdzať…
Tam, kde cítiť ruky pokoja,čo rozpäté krídla by ma objali,vrátiť sa chce duša moja,že by ma k sebe víly prijali. A spievať mi budú, hrať na husliach,duša sa zachveje, svetlo bude v nociach.srdce spieva s nimi, nechá sa viesťa tie panie, zavedú ma do neznámych miest. Kde vánok hladí sťa nežná ruka…
Doprajte si trochu adrenalínu Nech môžete zodvihnúť hlavu Nebojte sa o minulosť Keď je už aj tak dlhá noc To čo sa stalo nezmeníteLen si svoje srdce poraniteDúfajte do budúcna Do zajtrajšieho dňa Že všetko čo bude na úsvite Bude pokryté krásou ktorú nosíte Obliecť si môžete čo len chceteDokonca aj…
Och Tieto ľudské Vyprahnuté tvare Hľadať radosť a smiech to je už dnes márne Všetka tá presýtená odvaha Do hláv všetkým sa dostáva