Hľadal som už nehľadámčo som videl, poviem vámtanec páva s fénixománo, to zažil somnádherné obavy čosi visí nad namipovstal som z popola a vykročil som do boja ťažko sa mi hovoríže život občas zabolí nemožno nenávidieť havranykeď zrnom lákame vrany kto chce raz s vlkmi žiťáno, musí s nimi viť tisíc…
Sova
Keď deň s nocou sa stretne a mesačný lúč striech dotkne sa znova,
tu z koruny stromu vzlietne prekrásna sova.
Neželá si zlato, šperky, drahé kamene, neželá si nič čo je nové.
Nečuduj sa preto múdrej sove.
Dážď
Plače nebo, plačú stromy, kvety, plače celá zem.
Sú to slzy…
Bartolomej sa s rukami zloženými na prsiach trochu znudene prechádzal záhradou. Akosi si nedokázal vychutnať jej krásy. Všetko bolo preňho sivé. Stále sa zapodieval tými okolnosťami jeho smrti. Odbachli ho ako prašivého psa, nuž čo sám to tak chcel... Lenže tá sebaľútosť! Vždy si prial zomrieť…
Na lavičke uprostred záhrady sedel muž oblečený v obyčajnom bielom rúchu. Bol mĺkvy a stále zamyslený. Bol v zúboženom stave – na kosť vychudnutý, vyhladovaný a vysmädnutý... šťastie, že tu už nič z toho prakticky necítil, len spomienky ho akosi trápili a boleli. Poobzeral sa okolo. Bol tu nový,…