Ako keď na svet útočí tma
Tak z mojich očí, bez teba svetlo sa stráca
A so svetlom aj teplo odchádza
Srdce mi bije len z posledných síl
Ja vychutnávam čas posledných chvíľ
Chcem cítiť teplo človeka,
Keď to moje mi tíško s tebou uteká
Celkom strácam vzduch
Uniká mi už aj…
Je deň a nebo mlčí
Je zimný deň
Chlad vzduchu tomu svedčí
Je deň, krutý deň
Býval som zdravý dub
Dnes mrzne mi chorý peň
Mráz je čoraz silnejší
Ku koncu keď chýli sa deň
Krutý deň
Do večera odumriem
Poslednú miazgu prelejem
A potom osamelo umrznem
A príde nový…
Cíti sa ako vyprahnutá púšť
cíti sa, ako keď chýba jej muž
aj v púšti Gobi raz za čas zaprší
či jej muž príde, niekedy netuší
Oázu v diaľke vidí, pretiera si zrak
jej muž neprišiel, je z nej len vrak
pomaly kráča za fatamorgánou
myseľ jej zlyháva ako prvá z orgánov…
§1: „Stalingrad
Iwodžima
Mamájov kurgan
Suribači jama
Vejú vánky
od mátušky Volgy,
od Tichého oceánu
Na krídlach vánku pieseň:
o slávikocho višňovom kvete.
“Poéma(t) 1942 a 1945. Poemat 2008 ©. Variant spoluautora.
§2: „Interaktívny literárny projekt Verse Versus Verse vznikol…