Kraj sa zahalil do tmy,
ako rytier keď obrní sa pred drakom.
Vládu prevzala noc,
prišla so svojimi vojskami tmavých oblakov.
Mesiac sa kúpal v rieke,
nič netušiac svietil noci na cestu.
Hory vdychovali vôňu večera,
chystali sa na vojnu nebeskú.
Hrmot…
Rád ma raníš a vidíš moje rany krvácať...
Pri tebe sa cítim ako druh špiny , ktorú nezmyje...
voda ani čas
Hľadala som pokoj a pre teba ho ešte stále hľadám.
Lebo zabil si časť krásneho medzi nami,
a ja som bola použitá ako hromadná zbraň...
Spi sladko svoj večný sen...
Ale čo keď to bude nočná…
(1) „Stalingrad
Iwodžima
Mamájov kurgan
Suribači jama
Vejú vánky
od mátušky Volgy,
od Tichého oceánu
Na krídlach vánku pieseň:
o slávikoch
o višňovom kvete.“
(Poéma(t) 1942 a 1945, variant spoluautora. In: Poemat 2008 ©.)
(2) „Interaktívny literárny projekt Verse…